Luxembursko a 10 zaujímavostí z dneška, histórie i politiky

Vianden Luxembursko

Luxembursko je malá krajina v západnej Európe, ktorá je v celkovom svetovom poradí na 166. mieste. Pri vymenúvaní krajín Európy dokonca často na túto krajinu zabudneme, avšak je zaujímavejšia, než by sme čakali.

Vianden Luxembursko

Práve dnešný článok vám predstaví tie najväčšie zaujímavosti a oblasti, cez ktoré môžete Luxembursko spoznať ako zaujímavú a povedzme aj turisticky atraktívnu krajinu.

ČESKÉ DEJINY

Dejiny Luxemburska sú späté s českými dejinami. Veď na český trón sa Luxemburgovia dostali v roku 1310 vďaka svadbe Elišky Přemyslovny s Jánom Luxemburským. Karol IV v roku 1354 povýšil Luxemburské grófstvo na vojvodstvo.Nuž a hrobka českého kráľa Jána Luxemburského sa nachádza v ChrímeNotreDame zo 17. storočia v hlavnom meste Luxemburg.

LUXEMBURG

Hlavné mesto krajiny je Luxemburg. Žiadna veľká fantázia. Nedá sa popliesť s iným hlavným mestom. Postavené na veľmi členitom teréne v sútoku dvoch významných riek Alzette a Pétrusse oplýva mnohými mostmi a pamiatkami. Niet sa čomu diviť, že jeho historické centrum je tiež zapísané na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V minulosti jadro mesta tvorila obrovská pevnosť. Sídli tu súdny dvor Európskej únie. Žije tu 104 tisíc obyvateľov.

ÚRADNÉ JAZYKY

V Luxembursku majú tri úradné jazyky. Prvým je francúzština ktorá sa používa v literatúre, v politike a ako primárny jazyk takmer všade. Druhým je nemčina, ktorá sa vyučuje aj na školách a tretím je luxemburčina. Tá sa prirodzene vyvinula zo starej nemčiny a je používaná dodnes. Mimo francúzštiny sa v ňom uvádzajú aj zemepisné názvy na tabuliach a smerových tabuliach.

POLITICKÝ SYSTÉM

Luxembursko je jedinou krajinou na svete, kde ešte pretrváva politický systém známy ako veľkovojvodstvo. Typ monarchie, na ktorej čele stojí veľkovojvodaHeinrich von Luxemburg (celým menom Henri Albert Gabriel Félix Marie GuillaumevuLëtzebuerg), bol v minulosti rozšírený v jednotlivých spolkových veľkovojvodstvách Nemecka.

EKONOMIKA

Luxembursko má najvyššie HDP na svete. Až neuveriteľných 70 000 dolárov na hlavu tvorí hodnota spôsobená prevážne vďaka vysokému pomeru dochádzajúcich za prácou z okolitých krajín. Tí v Luxembursku nežijú a preto sa vďaka nim nemení veľkosť populácie, čo následne pri podnikaní a práci vytvára nadpriemerné čísla. Keďže sa však v krajine darí finančným inštitúciám, nemôžeme sa čudovať zahraničnému záujmu a ani podnikateľskému prostrediu. Veď tu sídlia dokonca dve stovky európskych bánk.

SÍDLA

Spomenuté dve stovky bánk, ktoré v krajine sídlia, nie sú všetko. Založenie firmy v Luxembursku má určité výhody, no sídli tu aj viacero inštitúcií, dokonca s celoeurópskym významom. Napríklad Štatistický úrad Eurostat, Súdny dvor Európskejúnie, Európska investičná banka, alebo generálny sekretariát Európskeho parlamentu.

PORTUGALCI

Kuriozitou je, že v krajine nájdete viac Portugalcov, ako Francúzov, alebo Nemcov. Nemci tu tvoria len niečo cez 2 percentá populácie, Francúzi 4,5%, no Portugalci až 13%. Spôsobené je to hlavne dávnejším sťahovaním za prácou v oceliarskom priemysle.

GASTRONÓMIA

v Luxembursku vládne pohodový a tiež bezstresový život. Majú chutné jedlá, blízke francúzskej, nemeckej a inej medzinárodnej kuchyni. Z miestnych špecialít je najznámejšia ardenská šunka, no mnohé vychytené lahôdky sa budú skôr pýšiť francúzskym pôvodom. Je tu pestré zastúpenie zahraničných fastfoodov, ale tiež vlastných značiek. Veľmi dobre sa darí pestovanému hroznu a výrobe vína, napríklad Moselle. Známe sú miestne pivovary Simon, Mousel a tiež Diekirch.

VZDELANIE

Luxemburský štandard je dobré vzdelanie a znalosť štyroch jazykov. Deti doma. Prichádzajú do styku s luxemburčinou, v školách s nemčinou a keď im o niekoľko ročníkov neskôr pribudne francúzština, dohovoria sa v obchodoch, na úradoch a podobne. Na školách im vsak pribudne aj angličtina a tak sú poriadne jazykovo pripravení už od malička. Pritom sú stále hrdí aj na svoju luxemburčinu, ktorá nie je vzdialená od pôvodnej nemčiny.

OCEĽ

Skôr ako sa z Luxemburska stala finančná veľmoc, bola oceliarskou veľmocou. Práve hutníctvo naštartovalo ekonomiku krajiny a z neho prichádzajúce zisky spustili finančníctvo. Po krachu oceliarského priemyslu, čo je v krajine chapané ako čierny historický medzník, zostala finančná sféra, ktorej sa však podaril mimoriadne dobrý rast.

Mohlo by zaujímať tiež:
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.