Jeho revírom sú lesy, lúky, ulice, aj žiaľ okolie ciest. Jeho potravu tvorí hmyz. Ľudí láka, ba dokonca jeho prítomnosť teší, no pre jeho záchranu pred vymieraním robí len málo. Ježko je milé zviera, ktoré je veľmi pekné na pohľad a jeho mláďatká často obmäkčia srdce nejedného milovníka zvierat. Ostré pichliače ho chránia pred útokmi mačiek, psov a iných predátorov. Chránený extrémne stvrdnutými výrastkami dokáže po schúlení do pichľavého klbka vytvoriť ochranný obal zvyšku mäkkého tela. Na Slovensku sa môžu objavovať dva druhy vo voľnej prírode, pričom medzi chovateľmi sú obľúbení menší ježkovia a svetlé odtiene.
Západný alebo východný, všetci žerú hlavne hmyz
V našich končinách strednej Európy sa môžu objaviť buď ježkovia západní Erinaceus europaeus, alebo východní Erinaceus roumanicus. Ich štýl života je podobný. Telo im pokrýva niekoľko tisíc pichliačov, do špicu s ňufákom predĺžená hlava má dve malé tmavé očká a tvár s predĺžným chrupom obsahuje aj ostré zúbky, ktorými loví hmyz. Ježkovia sú hmyzožravci. Zaužívaná predstava o tom, ako si nesú jabĺčka na pichliačoch je vec na ktorú sme už v našom bývalom magazíne upozornili. V skutočnosti by ježka takýto plod mohol zabiť. Z pichliačov by nemusel dokázať niečo také odstrániť a hnijúce ovocie znamená vysoké riziká, neželaný záujem hmyzu, bodavého hmyzu a tiež zdravotné riziká.
Pochutnávajú si však aj na bobuliach, a nepohrdnú ani drobnými cicavcami ako sú myši, prípadne sa pustia aj do hadov. To samozrejme v rámci súboja. Nejde o vec potravy. Azda najobľúbenejšími sú pre neho húsenice a dážďovky. Nepohrdne ani slimákmi.
Cez spôsob života pochopíte zviera
Ježko je nočný živočích. Nie je to hlodavec, ako žiaľ ježka označila redaktorka v nemenovanej televízii. Ide o cicavca v samostatnej živočíšnej čeľadí ježovitých. Žijú od Ázie po Ameriku, ich domovom sú všetky plochy s dostatočným priestorom na úkryt v objaví stromov, kríkov a trávnikov, no samozrejme zároveň a miesta bohaté na potravu. V prípade ohrozenia využívajú pichliače, alebo na krátku vzdialenosť aj veľmi rýchle nohy.
Žiaľ často im nepomôžu dostatočne rýchlo uniknúť približujúcim sa svetlám áut. Sú tak jednou z najčastejších obetí. Mimo zákon neexistuje nič, čo by ježkov u nás naozaj chránilo. Otravy na potkany nechané vonku môžu uškodiť aj im, nebezpečné sú aj skládky a sklo, čo nie je pre ježka prirodzené.
Samotár, ktorý zimu prespí
Ježko žije život samotára počas celého života. Partnerku vyhľadáva len v období párenia a po viac ako mesiaci gravidity sa rodí okolo 7 slepých mláďat bez pichliačov. Počas druhej polovice jesene sa aj podľa teploty ukladá na zimný spánok. Vyhľadáva tým pádom miesta, ktoré by mu mohli ponúknuť úkryt na obdobie zimného spánku. Na jeseň vynakladá veľké úsilie vo vyhľadávaní potravy a do svojho brlôžka tiež prináša lístie, suchú trávu, prípadne dokonca textílie, ak vďaka ľudskému odpadu mal po blízku aj tento druh materiálu.
Prebúdza sa následne až koncom februára, alebo marca, čo opäť záleží od podnebia a teploty. Ježkov sa neodporúča chytať. Vzhľadom na husté pichliače, či inak povedané srsť neprístupnú pre vlastné čistenie, sa môžu v pichliačoch usídliť blchy, roztoče a iná neželaná háveď s ktorou sa počas svojho 2 až 3 ročného života už ježko stihne naučiť žiť.
