Znie to ako námet na sci-fi román: v tele človeka sa nachádzajú bunky iného človeka, ktoré sa tam dostali bez transplantácie či transfúzie. Nie je to však fikcia a žiadne dezinformácie od odborníkov mimo svoj odbor. Ide o reálny biologický jav, ktorý vedci označujú ako mikrochimerizmus. Tento pojem pochádza z gréckej mytológie, kde Chiméra označuje bytosť zloženú z viacerých zvierat. V prípade mikrochimerizmu ide o situáciu, kedy má jeden organizmus vo svojom tele malé množstvo genetického materiálu, ktorý pochádza od iného jedinca.
Mikrochimerizmus počas tehotenstva
Najčastejšou formou mikrochimerizmu je takzvaný fetomaternálny mikrochimerizmus, ktorý vzniká počas tehotenstva. Počas vývoja plodu v maternici dochádza k výmene buniek medzi matkou a dieťaťom. Bunky plodu sa dostanú do matkinho krvného obehu a môžu sa usadiť v rôznych tkanivách, ako sú pečeň, pľúca, obličky, dokonca aj mozog. Tieto bunky môžu v tele ženy pretrvať niekoľko desaťročí po pôrode. Rovnako aj materské bunky môžu prejsť do tela dieťaťa a tam prežiť po celý život.
Zvlášť prekvapivé bolo zistenie, že niektoré ženy, ktoré porodili synov, majú vo svojom tele bunky s Y chromozómom – ten sa prirodzene v tele žien nenachádza. Prítomnosť mužskej DNA v ženskom tele nie je dôsledkom mutácie ani ochorenia, ale práve stôp po niekdajšom tehotenstve. Tento fakt vedci odhalili pomocou pokročilých technológií ako PCR (polymerázová reťazová reakcia – metóda na detekciu DNA) a FISH (fluorescenčná hybridizácia – metóda vizualizácie chromozómov).
Mikrochimerizmus však nie je obmedzený len na matku a dieťa. Vyskytuje sa aj po krvných transfúziách, transplantáciách orgánov, a dokonca sa uvažuje aj o možnosti, že vzniká medzi súrodencami, najmä ak sa vyvíjajú súčasne v maternici. V živočíšnej ríši sa jav mikrochimerizmu pozoruje napríklad u kráv, ktoré čakajú dvojčatá – ak je jedno z nich samica a druhé samec, môžu si medzi sebou vymieňať bunky a výsledkom je takzvaný freemartinizmus, pri ktorom samica stratí schopnosť reprodukcie. U myší sa zasa preukázalo, že materské bunky sa prenášajú do potomkov, kde ovplyvňujú napríklad regeneráciu poškodených tkanív.
Bezpečnosť a možná rizikovosť?
Na otázku, či je mikrochimerizmus nebezpečný, vedci odpovedajú opatrne, ale väčšinou upokojujúco. Dlhodobé štúdie ukazujú, že vo väčšine prípadov tieto bunky nenarobia v tele žiadne škody. Naopak, existujú dôkazy, že môžu prispieť k zlepšeniu hojenia rán, podporovať regeneráciu tkanív alebo dokonca znižovať riziko niektorých typov rakoviny, ako napríklad rakoviny prsníka či vaječníkov. Bunky dieťaťa boli napríklad nájdené v jazvách matiek po cisárskom reze a predpokladá sa, že tieto bunky prispeli k lepšiemu hojeniu.
Na druhej strane sa niektoré výskumy zaoberali aj možným prepojením mikrochimerizmu s autoimunitnými ochoreniami, ako je sklerodermia alebo lupus. Výsledky však zatiaľ nie sú jednoznačné a nenasvedčujú tomu, že by mikrochimerizmus bol hlavnou príčinou týchto porúch. Vedecká komunita je zatiaľ veľmi opatrná v interpretácii týchto súvislostí a zdôrazňuje potrebu ďalších výskumov.
Stále v tejto podobe prirodzené pre cicavce
Dôležité je, že tento fenomén nie je niečo „neprirodzené“ či „nebezpečné“. Mikrochimerizmus je bežnou súčasťou života mnohých cicavcov a zrejme má svoje evolučné výhody. Pomáha telu prispôsobiť sa zmenám, opravovať poškodenia a vytvárať zaujímavé biologické prepojenia medzi generáciami. V žiadnom prípade nejde o dôkaz „ovládania človeka cudzou DNA“ alebo podobných konšpiračných predstáv. Takéto dezinterpretácie ignorujú základné poznatky biológie a vedu nahrádzajú výmyslami.
Mikrochimerizmus je teda dôkazom toho, aké zložité, prepojené a dynamické je ľudské telo. Aj keď si ho bežne neuvedomujeme, v sebe možno celý život nosíme malú biologickú spomienku na dieťa, súrodenca či darcu – tichú stopu, ktorá s nami žije a pôsobí hlboko pod povrchom.
Ďalšie zaujímavé zdroje k téme:
- https://www.nature.com/articles/s41598-024-79795-0
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6714269/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7543167/
- https://www.cell.com/developmental-cell/fulltext/S1534-5807(22)00375-6
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3322392/
- https://www.psychologytoday.com/us/blog/memory-medic/202301/microchimerism-and-the-mother-child-bond
