Horné Opatovce už jednu ranu osudu zažili. Obec, ktorej najstaršia písomná zmienka siaha do roku 1075, následne z roku 1253 ako Apathy de Grana, musela byť vysťahovaná kvôli ekologickej katastrofe. Obec ležiaca vo svahu nad mestom Žiar nad Hronom bola značne poznačená priemyslom blízkej hlinikárne. V roku 1969 sa pre zhoršujúce zdravie obyvateľov a vážne dopady na životné prostredie pristúpilo k vysťahovaniu miestnych ľudí. Putovali kvoli práci najmä do Žiaru nad Váhom a okolia, no iní zamierili aj do vzdialenejších miest. Obec sa už nikdy nepodarilo obnoviť práve pre ignorovanie ekologických aspektov priemyslu a pre neohľaduplnosť voči ľuďom a problémom, ktoré priemysel spôsoboval. Režim nedovoľoval priznať pochybenia a ani adekvátne odškodňovať obete.
Tragédia č. 1: vysťahovanie v roku 1969
Mnohé tragédie v rodinách predchádzali tej spoločnej. Vysťahovaniu. Týkalo sa 1400 obyvateľov a viac ako 120 domov bolo zbúraných. Nemali sa stať útočiskom živlov, obec mala zaniknúť. Napriek tomu miestny kostol zostal. Práve v jeho okolí vznikol priestor pre posedenie a stretávky pôvodných obyvateľov, ktorí napriek tomu, že sa ich susedstvá rozpadli, zostali v kontakte a stretávky im umožnili udržiavať vzťahy aj naďalej.
TIP: prípadom vysťahovania celých obcí sa venuje kniha Miesta zločinu a tragédií (bux.sk | martinus.sk | PantaRhei)
Horné Opatovce poznačila aróma… skládka
Práve priestor v blízkosti kostola sa úradom javil ako nevyužívaný, mŕtvy a tak sa v minulosti rozhodlo o vybudovaní skládky. AK prichádzate nazrieť na posledný zvyšok pôvodnej obce, na krásny kostol, v ktorom sa príležitostne konali aj omše, je nevyhnutné dúfať, že nebude veľmi pražiť slnko a duť vetríky od skládky smerom ku kostolu. Akékoľvek posedenie a stretávky miestnych sa v tom momente menia. Skládka do značnej miery narúča ten pokojný dojem z celého prostredia. Miestny kostol a jeho okolie sú totiž stále udržiavaný. Trávniky sú kosené a udržiavané, všade je čisto a pokoj.
Je zaujímavé, prekvapivé a aj chvályhodné, že mestská polícia tento priestor monitoruje a kontroluje. Aj občasní turisti sú len ľudia a každý môže mať aj iný zámer. Celý priestor pôsobí príjemne a zároveň smutne. Nižšie pod kostolom sa nachádza pôvodný cintorín, z ktorého je smutný výhľad na vysoké komíny priemyselného areálu. Zápach skládky devastuje celkový dojem, no rok 2024 zasadzuje pôvodným Opatovčanom ešte ďalšiu ranu.
Tragédia č. 2: Kostol sv. Vavrinca v pohybe (2024)
Počas leta 2024 sa pripravujú opatrenia na zamedzenie prístupu do blízkosti kostola. Problémom je, že zaujímavá a z historického hľadiska cenná stavba je v pohybe. Podložie je v pohybe, čo vidieť na praskaní stavby na niektorých miestach vo vnútri, ale najmä na portáloch viditeľných z vonka. Vidieť je však vonkajšie schodisko z ktorého vytŕčajú značne poposúvané kamenné kvádre. Tie drží na jednom mieste pevne ukotvené zábradlie.
Ako zaniknutá obec, ktorá nemá stálych farníkov a bohoslužby, a teda aj využitie, bude mať vyriešenie svojho osudu a záchrany mimoriadne komplikované. Krásna historická stavba kostola sv. Vavrinca z 13. storočia je členitá gotická stavba, v minulosti výrazne prestavaná, s pôvodnou zvonicou zo začiatku 18. storočia.