Gilotína, ikonický nástroj spájaný s francúzskou revolúciou, má svoj pôvod v snahách o humanizáciu a zefektívnenie trestu smrti. Humanizácia v tomto smere znie ironicky, no na popravy je nutné pozerať s ohľadom na dobu. Popravy sa neraz nevydarili. Seknutie mečom alebo sekerou nevyšlo podľa predstáv. Prípadne iné druhy popráv súviseli so spoločenským postaveným odsúdeného. Ťahanie koňmi, lámanie na kolese, obesenie, topenie a ďalšie druhy popravy súviseli s tým, či išlo o majetného človeka, alebo chudáka. Čiastočne sa česť zachovávala aj tým, že ctihodný občan nebol popravený ako chudák, ale rýchlo bez mučenia a utrpenia. Preto v určitom čase vo Francúzsku prišla požiadavka o univerzálny nástroj.
Gilotína a jej vznik
Jej vznik je úzko spätý s menom Dr. Josepha-Ignacea Guillotina, francúzskeho lekára a politika, ktorý v roku 1789 navrhol zavedenie mechanického zariadenia na vykonávanie popráv. Cieľom bolo zabezpečiť rýchlu a bezbolestnú smrť, čím by sa eliminovalo utrpenie odsúdených a zároveň sa dosiahla rovnosť pred zákonom. Ako už bolo spomenuté, dovtedy boli metódy popravy často kruté a líšili sa podľa spoločenského postavenia odsúdeného.
Hoci Dr. Guillotin nebol priamym vynálezcom tohto zariadenia, jeho meno sa s ním natrvalo spojilo. Skutočným konštruktérom gilotíny bol anatóm Dr. Antoine Louis, ktorý na základe podobných zariadení používaných v Škótsku a Taliansku navrhol mechanizmus s padajúcou čepeľou. Prvá verejná poprava pomocou gilotíny sa uskutočnila 25. apríla 1792 v Paríži. Po svojom zavedení sa gilotína stala hlavným nástrojom na vykonávanie trestu smrti vo Francúzsku a počas revolučného obdobia bola intenzívne využívaná. Jej používanie sa postupne rozšírilo aj do iných krajín Európy, vrátane Nemecka a Švédska. Konštrukcia bola jednoduchá, no aj jej zlyhanie nebolo neobvyklé. Vo Francúzsku bola gilotína oficiálne používaná až do roku 1981, keď bol trest smrti zrušený.
Slávne osobnosti a zločinci, ktorí „mali tú česť osobne“
Počas obdobia Francúzskej revolúcie sa gilotína stala symbolom revolučného teroru a nástrojom na vykonávanie trestu smrti. Medzi najznámejšie osobnosti, ktoré skončili pod jej čepeľou, patrí francúzsky kráľ Ľudovít XVI., popravený 21. januára 1793, a jeho manželka Mária Antoinetta, ktorá bola sťatá 16. októbra 1793. Ďalšou významnou obeťou bol Maximilien Robespierre, jeden z hlavných predstaviteľov revolúcie a vodca jakobínov, ktorý bol popravený 28. júla 1794.
Gilotína však nebola vyhradená len pre politických lídrov či šľachtu. Počas revolučného obdobia bolo týmto spôsobom popravených približne 16 000 ľudí z rôznych spoločenských vrstiev, vrátane duchovných, intelektuálov a obyčajných občanov, ktorí boli považovaní za nepriateľov revolúcie.
Posledná poprava vo Francúzsku
Posledná verejná poprava gilotínou vo Francúzsku sa uskutočnila 17. júna 1939, keď bol vo Versailles popravený nemecký zločinec Eugen Weidmann za sériu vrážd a únosov. Po tejto udalosti boli verejné popravy zrušené kvôli nevhodnému správaniu divákov. Zostali udalosťou, ktorá sa vykonávala za hradbami väzníc mimo zrak verejnosti.
Gilotína používala na neverejné popravy až do roku 1977. Posledným človekom popraveným týmto spôsobom bol 10. septembra 1977 Hamida Djandoubi, tuniský prisťahovalec odsúdený za mučenie a vraždu mladej ženy. Týmto sa uzavrela kapitola používania gilotíny vo Francúzsku, keďže v roku 1981 bol trest smrti v krajine zrušený. Od roku 1977 síce gilotínu bolo možné použiť, no žiaden sudca sa k tomu neodhodlal.
Ako to bolo u nás?
V Československu pritom trest smrti obesením fungoval aj naďalej ešte do roku 1989. Trestu smrti, práci katov, popravcov a miestam, kde sa popravovalo v našich dejinách, sa venuje kniha Miesta zločinu a tragédií (bux.sk | martinus.sk | PantaRhei)