Hinduizmus je jedno z najstarších náboženstiev, ktorého zápisy siahajú až do 1400 – 1500 p.n.l. Je to zároveň jedno z najkomplexnejších náboženstiev. Majú rôzne základy viery a rozčlenení sú na mnoho siekt. Aj keď je to tretie najrozšírenejšie náboženstvo na svete, existuje iba v Indii a Nepále. V Indii sú štyri hlavné (masovo vyskytujúce sa) náboženstvá: hinduizmus, kresťanstvo, sikhizmus a islam.
Ľudstvo je samo božské
Podľa hinduizmu je ľudstvo božské. Pretože je Brahma všetko, tak všetci sú bohovia. Atman alebo každý osobne je jedno z Brahmom. Všetko von z Brahmi sa považuje za ilúziu. Duchovný cieľ hinduistov je stať sa jedno s Brahmom a posunúť sa zo sveta ilúzie. Táto sloboda sa volá mokša. Kým sa nedosiahne „mokša“, hinduisti veria, že budú pokračovať v reinkarnácii, pokým nepochopia pravdu. Ako osoba bude reinkarnovaná závisí od karmy – je to princíp, ktorý riadi prirodná rovnováha (princíp príčiny a následku). To, čo si robil v minulosti bude vplývať na to, čo sa stane v budúcnosti. Minulosť a budúcnosť sú vo vzájomnom vzťahu. Aj keď je hinduizmus známy podľa toho, že je politeistický, lebo má viac ako 330 miliónov bohov, predsa existuje jeden boh, ktorý je zvrchovaný – Brahma. Brahma je bytosť, o ktorej sa verí, že je prítomná v každej časti reality a existencie v celom vesmíre. Je neosobný a nespoznateľný a verí sa, že existuje v troch formách: Brahma – Stvoriteľ; Višnu – Záchranca; Šíva – Ničiteľ. Tieto osobnosti Brahmi sú tiež známe cez mnohé inkarnácie. Je ťažké zosumarizovať hinduistickú teológiu, lebo rôzne hinduistické školy obsahujú elementy z takmer každého teologického systému.
Ale hinduizmus môže byť:
- Monoistický – len jedna vec existuje; Sankristická škola
- Panteistický – iba jedna božská vec existuje, takže Boh je podobný svetu; Brahmaizmus
- Panenteistický – svet je časťou Boha; Ramanužská škola
- Teistický – iba jeden Boh, odlišný od stvorenia; Bhakti hinduizmus
Hinduizmus alebo Sanatana Dharma je veľmi zrnitá viera v Boha, ktorá pripúšťa rôzne cesty k Nemu. Sanatana Dharma vychádza z kozmológie troch svetov, ktorá má aj svoju podporu vo svätých textoch: 1) Tento materiálny vesmír; 2) svet otcov, devaloka, alebo svet astrálnej existencie (kde sú menší bohovia); 3) svet, kde sú najväčší Bohovia. Mokša je teda cesta do týchto vyšších svetov, keď kráčaním v tomto živote sa snažíme uznať védsku múdrosť a odkazy Bohov, ku ktorým chceme pristúpiť.
Hinduizmus nemá proroka a je výrazne hybridný
Hinduizmus má základné črty, že je teistický a polymorfný (t. j. mnohotvárny). Nemá proroka. Hinduisti veria na reinkarnáciu. Hinduizmus je extrémne hybridný – pestrofarebný (alebo polymorfný) – niektorí veria iba v jedného Boha, ostatní vo viacerých Bohov. Ďalší dokonca v mnohých; niektorí sú vegetariáni, iní nie. Hinduisti však nekonzumujú hovädzie mäso. Rôzne kontroverzné názory sa vzájomne rešpektujú a môžu koexistovať (pre jedných je napr. Skanda najdôležitejším Bohom, pre druhých je to Ganeš alebo Súrja atď.). Budha je takisto zobrazovaný s hákovým krížom. Symbol pritom pochádza práve odtiaľto a v 40-tych rokoch ho zneužila nacistická ideológia.
Budha pochádzal z rodiny šivaistického pôvodu; priniesol učenie (cestu zážitkom, ale toto je aj súčasťou hinduizmu) ako spôsob pre vysporiadanie sa s problémami, ale aj lásku, čistotu. Budha pôsobil v časoch okolo 500 rokov pred Kristom. Tento názor však neakceptujú všetky budhistické školy. Atisha Dipankara, veľký budhistický učiteľ z 10. storočia, udáva Budhove pôsobenie už do roku 2100 pred Kristom.
Hinduizmus pozostáva zo štyroch základných smerov, z ktorých
1) šivaizmus (píše sa aj šaivizmus) je najstarší. Boh Šiva je teda absolútnym Bohom; v iných hinduistických denomináciách je to
2) šaktizmus – Šakti (ženský princíp), alebo
3) višnuizmus – Višnu a jeho inkarnácia Krišna.
4) Smartizmus je škola Advaita Vedanta. Existujú aj skĺbeniny hinduizmu a budhizmu. Pre mnohých hinduistov je Budha Višnu.
Pripravila Ema