Slovanská mytológia bola mimoriadne bohatá, hoci sa menila podľa lokalít aj veku. Kresťanstvo takmer úspešne vymietlo všetkých slovanských bohov a démonov. Grgalica bola jedným z tých démonov, ktorí dokážu fascinovať aj dnes. Jej popis bol podľa regiónu rôzny, niekde jej dokonca hovorili Runa.
Vždy však išlo o mimoriadne škaredú a strašidelnú bytosť žijúcu v lese, ktorá strašila deti, aj dospelých. Dalo sa ňou úspešne postrašiť aj preto, že prinášala smrť. Jej smrtiacim nástrojom mali byť pritom jej veľké ovísajúce prsia.
Predstaviť si ženské prsia ako zbraň nie je vôbec ťažké. Pokúšali sa o tento obraz už filmári, dokonca vieme aj o kurióznych prípadoch z histórie, kedy sa pri posteľových hrách podarilo muža zabiť prsiami. V kultúre starých Slovanov nebolo nežiaduce hovoriť o prsiach a nevyvolávalo to ani také reakcie ako dnes, či reakcie v kresťanskom svete. Ako prirodzená súčasť ženského tela jednoducho prsia nepôsobili ako niečo, o čom sa šepká. Veď presne na tom istom tele je aj nos, ale o ňom sa už nemusí hovoriť pošepky.
Grgalica má škaredé meno aj dnes. Grgalica bolo škaredým pre výslovnosť aj význam aj v minulosti. Samotná postava bola popisovaná rôzne, ale najzachovalejšia je tá, ktorá ju popisuje ako škaredú postavu s rukami ako lopaty, s čiernymi nohami, s telom ako sud a prsiami cez plecia, ktoré používala ako zbraň. Žiť mala v horách a húkať horšie ako sova. Jej prsia mali slúžiť na dusenie ľudí. Napchaté do úst tak, že nemala obeť šancu sa nadýchnuť.
Muži pracujúci v lesoch, ktorí pálili drevo na uhlie, alebo ho ťažili pre ďalšie spracovanie sa v kresťanských časoch bránili krížmi, lebo tak, ako misionári a kňazi tvrdili, práve kresťanstvom mohli ako účinnou zbraňou bojovať proti týmto bytostiam.
Mali pravdu. Kresťanstvo zmazalo postupne z hláv, legiend a povier mnoho zaujímavého a jedinečného, čo našu pôvodnú kultúru obohacovalo. Grgalica zanikla a jej popisy sú dnes už len veľmi skreslené. Veď aj možno jej názov pôvodne znel celkom inak.
0 komentárov