Slovanská mytológia bola mimoriadne bohatá, hoci sa menila podľa lokalít aj veku. Kresťanstvo takmer úspešne vymietlo všetkých slovanských bohov a démonov. Grgalica bola jedným z tých démonov, ktorí dokážu fascinovať aj dnes. Jej popis bol podľa regiónu rôzny, niekde jej dokonca hovorili Runa.
Vždy však išlo o mimoriadne škaredú a strašidelnú bytosť žijúcu v lese, ktorá strašila deti, aj dospelých. Dalo sa ňou úspešne postrašiť aj preto, že prinášala smrť. Jej smrtiacim nástrojom mali byť pritom jej veľké ovísajúce prsia.
Grgalica a jej prsia ako zbraň
Predstaviť si ženské prsia ako zbraň nie je vôbec ťažké. Pokúšali sa o tento obraz už filmári, dokonca vieme aj o kurióznych prípadoch z histórie, kedy sa pri posteľových hrách podarilo muža zabiť prsiami. V kultúre starých Slovanov nebolo nežiaduce hovoriť o prsiach a nevyvolávalo to ani také reakcie ako dnes, či reakcie v kresťanskom svete. Ako prirodzená súčasť ženského tela jednoducho prsia nepôsobili ako niečo, o čom sa šepká. Veď presne na tom istom tele je aj nos, ale o ňom sa už nemusí hovoriť pošepky.
Grgalica má škaredé meno aj dnes. Grgalica bolo škaredým pre výslovnosť aj význam aj v minulosti. Samotná postava bola popisovaná rôzne, ale najzachovalejšia je tá, ktorá ju popisuje ako škaredú postavu s rukami ako lopaty, s čiernymi nohami, s telom ako sud a prsiami cez plecia, ktoré používala ako zbraň. Žiť mala v horách a húkať horšie ako sova. Jej prsia mali slúžiť na dusenie ľudí. Napchaté do úst tak, že nemala obeť šancu sa nadýchnuť.
Kresťanstvom proti démonom
Muži pracujúci v lesoch, ktorí pálili drevo na uhlie, alebo ho ťažili pre ďalšie spracovanie sa v kresťanských časoch bránili krížmi, lebo tak, ako misionári a kňazi tvrdili, práve kresťanstvom mohli ako účinnou zbraňou bojovať proti týmto bytostiam.
Mali pravdu. Kresťanstvo zmazalo postupne z hláv, legiend a povier mnoho zaujímavého a jedinečného, čo našu pôvodnú kultúru obohacovalo. Grgalica zanikla a jej popisy sú dnes už len veľmi skreslené. Veď aj možno jej názov pôvodne znel celkom inak.
