Nepochybne ste tie fotografie už videli. Opice, ktoré si užívajú horúce pramene, kým všade vôkol nich sneží. Zábery opíc ponorených do pariacich sa horúcich prameňov patria medzi najikonickejšie prírodné fotografie 20. a 21. storočia. Zimná krajina, sneh, para a pokojné tváre zvierat vytvárajú kontrast, ktorý opakovane zaujal médiá aj vedcov. Tento jav nie je náhodný ani inscenovaný – ide o prirodzené správanie konkrétneho druhu opíc v presne definovanej oblasti Japonska.
Aký druh opíc sa kúpe v horúcich prameňoch
Opice známe z týchto fotografií sú makaky japonské (Macaca fuscata), často označované aj ako „snehové opice“. Ide o najsevernejšie žijúci druh primátov mimo človeka. Makaky japonské sú prispôsobené chladnému podnebiu a dokážu prežiť v oblastiach, kde zimné teploty klesajú hlboko pod bod mrazu.
Majú hustú srsť, výraznú sociálnu štruktúru a vysokú mieru inteligencie. Práve kombinácia chladu a dostupnosti geotermálnych prameňov viedla k vzniku unikátneho správania.
Kde presne tento fenomén vznikol
Najznámejším miestom je Jigokudani Monkey Park v prefektúre Nagano na ostrove Honšú. Názov „Jigokudani“ znamená „Údolie pekla“ a odkazuje na horúce parné vývery a sírové pramene v tejto oblasti. Makaky tu začali využívať horúce pramene najmä v zimných mesiacoch, keď je krajina pokrytá snehom a teploty sú extrémne nízke. Ide o prírodné prostredie, nie o zoologickú záhradu, a opice sa v ňom pohybujú voľne.
Prvé systematické pozorovania pochádzajú z 50. a 60. rokov 20. storočia. Spočiatku išlo o náhodné správanie jednotlivcov, ktoré si ostatné opice postupne osvojili. Vedci zaznamenali, že ide o naučené správanie, ktoré sa šíri sociálnym učením v rámci skupiny. Tento jav sa stal predmetom dlhodobého výskumu japonských primatológov, ktorí sledovali zmeny správania v závislosti od ročného obdobia a sociálneho postavenia jedincov.
Makaky japonské patria medzi najviac skúmané primáty na svete. Výskum viedli viaceré japonské vedecké tímy, pričom významnú úlohu zohrali primatológovia ako Masao Kawai, ktorí sa venovali sociálnemu učeniu a kultúrnemu správaniu opíc.
Neskoršie štúdie sa zamerali aj na fyziologické účinky kúpeľov. Výskum ukázal, že opice, ktoré sa pravidelne kúpu v horúcich prameňoch počas zimy, majú nižšiu hladinu stresových hormónov v porovnaní s jedincami, ktoré kúpele nevyužívajú. Zároveň sa u nich pozorovala lepšia termoregulácia a menšie energetické straty v chladnom prostredí.
Prečo sa kúpu najmä v zime
Kúpanie v horúcich prameňoch nie je celoročné správanie. Makaky ho využívajú predovšetkým počas zimných mesiacov, keď kombinácia snehu, mrazu a vetra zvyšuje energetickú záťaž organizmu. Teplá voda im umožňuje šetriť energiu, udržiavať telesnú teplotu a zároveň posilňovať sociálne väzby v skupine.
Zaujímavosťou je, že nie všetky opice sa kúpu rovnako často. Správanie súvisí aj so sociálnym postavením – dominantné jedince majú k prameňom jednoduchší prístup než tie nižšie v hierarchii.
Ikonické fotografie
Fotografie opíc v horúcich prameňoch sa preslávili najmä vďaka magazínu National Geographic, ktorý ich opakovane publikoval ako symbol adaptácie zvierat na extrémne podmienky. Kombinácia pary, snehu a pokojného výrazu opíc vytvára vizuálne silný kontrast, ktorý pôsobí takmer ľudsky.
Tieto snímky sa stali jedným z najrozpoznateľnejších obrazov modernej prírodnej fotografie a výrazne prispeli k popularite miesta Jigokudani po celom svete.
Zaujímavosti, ktoré robia tento jav výnimočným
Makaky japonské sú jediným známym druhom divo žijúcich primátov, ktorý sa pravidelne kúpe v horúcich prameňoch. Správanie nie je geneticky dané, ale kultúrne naučené. Niektoré mladšie opice sa kúpať nenaučia vôbec, ak nemajú vzor v skupine.
Hoci kúpele pôsobia relaxačne, opice v nich netrávia dlhý čas. Pobyt je krátky a prispôsobený podmienkam prostredia, podobne ako u ľudí v extrémne horúcich kúpeľoch.
