Človek nie je jediný druh, ktorý pri jedení môže vydávať zvuky slasti a spokojnosti s jedlom. Gorily sú nám totiž príbuznejšie, než čakáme. „Hm, mňam“, povieme si, keď ochutnáme z obľúbeného jedla. Nič podobné sa neobjavuje u šimpanzov. Mimo mliaskanie nič iné ani neregistrujeme u bežne žijúcich zvierat v našom okolí. Gorily sú ale iný prípad.
Gorily a ich „hm-kanie“ počas jedla
Eva Maria Luef z ornitologického ústavu Maxa Plancka sa počas pobytu v Konžskej republike pri výskume divo žijúcich goríl stretla s prejavom, ktorý si doteraz zoológovia nevšímali. Divo žijúce gorily totiž pri spokojnosti radi počas jedla vydávajú zvuky, ktoré nám môžu vzdialene pripomínať spev. Ide o akési „hmkanie“, ktoré je počuteľné aj pre ostatné. Niektoré gorily sa však neobmedzovali len na „hmkanie“ ale siahli aj po rôznych improvizovaných tónoch, ktoré síce netvoria hudbu, no sú akýmsi primitívnym pokusom o skladbu. Tá sa nepodobá na nič, čo predtým spievali. Výskumníčka tiež zistila, že vo voľnej prírode sa tento jav objavuje u dominantných samcov, akoby tým dávali najavo, že je čas obeda a sú to oni, ktorí velia.
Aj u ľudí je pohmkávanie niečo, čo si ani nemusia uvedomovať. Najmä ak sú v spoločnosti, kde to kultúrna výchova umožňuje, aleb neodsudzuje. Povedzme, že to nie je v reštaurácií. Pohmkávanie je akoby tiché vyjadrovanie spokojnosti, súhlasu s jedlom, jeho kvalitou, chuťou. V domácnosti si budeme pohmkávať pri dobrej nálade, v nestresujúcom prostredí. Napríklad manžel, ktorý chce pochváliť obet manželke, alebo naznačiť, že neľutuje vysoký účet za donášku pizze. Chuť a zbiehajúce slinky sú skrátka dôležité. Ešte viac plné a spokojné brucho.
Zdroj: https://journals.plos.org/