Na Slovensku sa stalo už zvykom, že problém, ktorý je častý a považovaný za samozrejmosť, nikoho nezaujíma. Najmä nie pred voľbami a v časoch, keď sú hlavnými problémami tie veľké spoločenské, či medzinárodné. Mnoho detí nevzali do škôlky, pretože napriek príslušnosti ulice a mesta, jednoducho nevedia škôlky nafúknuť svoje kapacity. Niektoré deti do škôlky nevzali aj preto, že sa narodili v januári a niečo také je neprípustné. Škôlky radi operujú dátumom narodenia, ba dokonca ak sa dieťa narodilo v októbri, akosi nemôžete počítať s tým, že by ho mohli vziať vo februári.
Kým niektoré škôlky si rovno vypýtajú 1000 EUR s poznámkou „dar škôlke“ a vtedy dátum narodenia nevadí, iné vám strategicky vážnu odpoveď povedia spôsobom, akoby došla jahodová zmrzlina a môžete si dať malinovú. Teraz zachránila mnohých rodičov pandemická OČR. Čo po nej?
Vážny problém na strane rodiča
Súkromná škôlka 400 EUR+ je samozrejme riešením. Škôlky a spravovatelia škôlok radi operujú s tým, že predsa deti môžu strážiť aj súkromné škôlky. S takým 800 EUR platom, aby zostala z neho len polovica kvôli škôlke takýmto odporúčateľom pripadá zrejme normálne. Problém je na strane rodiča v mnohých iných smeroch. Prichádza nutnosť nastúpiť do práce, kde riaditelia a personálne oddelenia môžu mať pochopenie a ani nemusia. Práve preto, že nemusia, majú unikátny nástroj na to, aby si sami zvolili človeka, ktorého prijmú namiesto mamičky s dieťaťom.
Mamička s dieťaťom je totiž stále v mnohých profesiách nežiadúca. Nie len že prišla z prostredia, kde nemusela namáhať hlavu na pracovných úlohách a grafoch, pre zamestnávateľa je nepríjemným faktom to, že mamička nemôže zostať celý deň v práci a je samozrejmosťou, že bude žiadať úpravu pracovnej doby.
Mamičky zákony nechránia a zamestnávateľ to využije
Neexistujú zákony, ktoré by chránili mamičky po materskej. Reálne zákony, ktoré by umožňovali vyššiu ochranu pred pohadzovaním si mamičky u zamestnávateľa. Aj preto sa na Slovensku stretávame s podivnými ultimátami, ako vyštvať mamičku tak, aby sama podala žiadosť o ukončenie pracovného pomeru. Bežnou praxou je u zamestnávateľa vytvárať prostredie, ktoré praje, k dieťaťu gratuluje a po návrate sa s pracovnou dobou „niečo vymyslí, určite vyrieši“. Po skutočnom nástupe do práce sa však udeje trochu iná realita.
Potreba podniku, kancelárie, či firmy, aby mamička bola plnú pracovnú dobu, je pri 3 – 4 ročnom dieťati nereálna. O to viac, ak zamestnávateľ dáva ultimátum mamičke s dieťaťom mladším. Mamičky nechráni žiaden zákon, ale ani žiadne výrazné výhody, či nepodporuje ich zamestnávanie nejaká výhoda pre zamestnávateľa, ktorý by umožnila zabrániť slovenskej realite. Mamičky nedokážu nájsť škôlku, dostávajú odmietavé odpovede. Rozumieme a súcitíme s Ukrajinou, no počuť, že kapacita škôlok sa pre ukrajinské deti môže nafúknuť, ale vaše dieťa stále zostane doma, nie je nič, čo by mohlo rodiča upokojiť. Zamestnávateľ sa ozýva a dáva ultimáta: „Buď nastúpite do práce, alebo sa rozlúčime.“
Pre niektorých zamestnávateľov to nie je ich problém
Zamestnávateľ si situáciu môže predstavovať jednoducho. Odporúčanie susedy na stráženie, alebo starých rodičov považuje za riešenie. Reálny problém je však ten, že na stráženie detí sa nemožno spoliehať na suseda, nežijúcich starých rodičov, či rodičov na opačnom konci republiky. Mnohí tak čelíme nechránenému zaobchádzaniu zo strany zamestnávateľa, ktorý tak bude mať v rukách pre mamičku výpoveď bez odstupného. Bez možnosti odchodu z práce v prípade nečakaných udalostí s dieťaťom (pretože stále máme na Slovensku aj zamestnávateľov, kde je v kancelárii nutný odchod dôvodom na riaditeľské pokarhania napriek tomu, že riaditeľ mamičku vypočuje, pustí a potom koná na výplatnej páske).
V prípadoch 15 ročných až 20 ročných skúseností na pokojne vedúcich pozíciách pokojne môže využiť vyhadzov bez odstupného, pretože u neho nebola žiadna prekážka a postupuje v zmysle zákona. O to viac zabolí dvojaký meter, ktorý s odkladom nástupu, alebo s úpravou pracovnej doby pri niektorých ľuďoch počíta, pri iných nie. Je pritom prekvapivé, že sa otvorene o takýchto problémoch nehovorí. Nie sú témou diskusných relácií tak často, ako niektoré iné, menej existenčné problémy.
S mamičkami sa občas zaobchádza ako so psom
Od čias samostatnej republiky počúvame mnoho príbehov o tom, že nástup mamičky po materskej do práce nemusí byť ľahký. Problémom je, že aj najtuhšie priateľské vzťahy v kolektíve môže niekoľkoročná odluka naštrbiť. Sociálne siete síce máme, no sociálne kruhy v ktorých sa pohybujeme aj pre náplň dňa a riešené problémy, sa presúvajú inam. U rodiča sú to iné mamičky, rodina, ľudia s ktorými potrebujú udržiavať kontakt. Pre vedúcu pracovníčku s postavením môže byť materská ťažkosťou, ak sa práve vtedy prejaví, že ju vlastne nikto z tých, čo ju potreboval denne, nepotrebuje vôbec. Pre fluktuáciu zamestnancov bude mamička pre mnohých novou neznámou tvárou. Dokonca sme už počuli aj o prípadoch, kedy všetko vyzeralo sľubne, ale možnosť home officu sa nakoniec nekonala pre náhle objavené riziká údajne pre GDPR.
Obrazne povedané „ako so psom“ vidíme zaobchádzanie aj u ľudí, ktorí majú svoje dôležité postavenie v čase zamestnanosti. Počas materskej a po nej sa však žena začne javiť ako nepotrebný člen tímu. Človek, s ktorým si zamestnávateľ nemusí predstaviť ďalšie fungovanie, alebo má svoj nový tím. Je bežnou slovenskou praxou mamičku s postavením v hierarchii firmy degradovať na inú pozíciu, najmä ak žiada o úpravu pracovnej doby. Robí sa to spôsobom, kedy „môže byť rada, že vôbec môže pracovať“. Nemalo by sa mnohé, ale robí sa všetko. V dobe zdražovania a rôznych drobných katastrof je hádať sa a vyjednávať náročné. A mamičiek, ktoré mimo starosti s dieťaťom musia riešiť aj vlastnú existenciu, ako aj akúsi prirodzenú česť, je stále priveľa.
