Burkot, starý rituálny tanec pri dupaní hliny pod domom

S pojmom burkot sa už dnes veľmi nestretávame. Poznajú ho najmä na strednom Slovensku, alebo na Kysuciach ešte naše staré mamy. Burkot je niekde rituálnym tancom, niekde je len úkonom udupania hliny. Stále je to však stále o tom istom. Súvisí s pôvodnom architektúrou horskej a podhorskej kultúry drevenej architektúry a príprav výstavby domu.

Burkot ako rituálna záležitosť pri stavbe domu

Pôvodná slovenská architektúra stavieb rodinných domov z dreva, využívala namiesto podlahy hlinu. Aj na miestach, kde sa na hlinu pokladal kameň a drevo, bolo nevyhnutné pripraviť podklad budúceho domu a budúcich miestností. Dôležité bolo pripraviť hlinu, podklad vyrovnať a zaistiť, aby udupaná sa ďalej nepohybovala. Napríklad po stavbe pece, alebo položení podlahy a dosák, následne lavíc, postelí a skrine.

Burkot bola rituálna záležitosť. Príležitosť, aby sa stretlo čo najviac členov rodiny, priatelia a susedia. Čím viac nôh, tým lepšie. Burkot je tak tanec, ktorý mal za úlohu rázne dupať, radovať sa a vystriedať viacerých členov rodiny a ľudí. Alebo len mal byť malou slávnosťou, ktorá k výstavbe domu patrila. Stretla sa rodina, podupali, vyrovnali, pripravili v rozostavanom, postavenom, či len vyznačenom dome.  Burkot je dnes už len v spomienkach, je v pamäti staršej generácie, alebo je súčasťou vystúpení folklórnych súborov. Mohol mať svoju magickú funkciu posvätenia stavby, života, pohody a zdravia, ostatne ako mnohé zo zvyklostí predkov.