Vodné hladiny sa pomaly, ale isto rozširujú – a niektoré štáty stoja na hrane existencie. Prečo sú niektoré krajiny obzvlášť zraniteľné, aké predpovede sa očakávajú a čo môže ich obecným spoločenstvám pomôcť prežiť.
Nízke ostrovné štáty: hrozba existencie
Krajiny ako Maldivy, Tuvalu, Kiribati či Marshallove ostrovy sú takmer symbolom klimatickej krízy. Väčšina ich územia sa nachádza len niekoľko desiatok centimetrov nad hladinou mora, čo ich robí extrémne citlivými na aj malé zmeny v morských hladinách. V Maldivách sa nachádza až 80 % ostrovov menej než 1 m nad morom. Pri odhadoch budúceho stúpania sa v týchto oblastiach hovorí o zvýšení hladiny až 0,5 až 0,9 metra do roku 2100.
Tieto štáty už čelia následkom: zalievanie pôdy slanou vodou, erózia pobreží, straty pitnej vody a ohrozenie infraštruktúry. Mnohé vlády uvažujú nad záložnými plánmi, vrátane nákupu územia v iných krajinách alebo budovania umelých ostrovov a vystužených bariér.
Kontinentálne pobrežia a delty
Zatiaľ čo ostrovné štáty sú v prvom rade symbolom rizika, obavy sa netýkajú iba ich. Obrovské počty ľudí žijú v deltách veľkých riek, ktoré sú nízko položené a vystavené povodniam. Bangladéš, India, Vietnam alebo Čína patria medzi štáty, kde milióny ľudí žijú len pár metrov nad hladinou mora. Ako sa hladiny dvíhajú, tieto oblasti môžu trpieť pravidelným zaplavením, slanou infiltráciou zeme a nárastom extrémnych udalostí.
Rovnako aj Európa, napríklad Holandsko, má rozsiahle územia pod úrovňou mora, ktoré sú dnes chránené dômyselnými hrádzami a systémami protipovodňových opatrení. Ak by nárast hladiny presiahol kapacity ochranných systémov, aj takéto štáty by čelili vážnym výzvam.
Erózia sa dotýka viacerých miest
Egyptská Alexandria čelí jednej z najvážnejších ekologických katastrof v Stredomorí. Stúpajúca hladina Stredozemného mora, pokles pôdy a narušené prúdenie sedimentov z delty Nílu spôsobujú, že pobrežie sa každoročne posúva o niekoľko metrov smerom do vnútrozemia. Budovy, ktoré kedysi stáli desiatky metrov od mora, sa dnes rúcajú priamo na plážach. Prenikanie slanej vody do podložia oslabuje základy starších konštrukcií a spôsobuje ich rozpad odspodu. Podľa výskumu publikovaného v roku 2025 sa počet kolapsov budov v pobrežnej časti Alexandrie zvýšil za posledných dvadsať rokov desaťnásobne.
Mesto sa snaží reagovať výstavbou betónových bariér a dopĺňaním piesku, no opatrenia zatiaľ len spomaľujú neodvratný proces. Hrozí, že pri súčasnom trende bude Alexandria do konca storočia čiastočne zaplavená a stratí časť svojho historického dedičstva. Vedci upozorňujú, že bez zásadných investícií do ochrany pobrežia sa starobylé mesto, založené Alexandrom Veľkým, môže stať prvým veľkým urbanistickým obetným symbolom klimatickej krízy v Stredomorí.
Na pobreží USA sa čoraz častejšie rúcajú domy priamo do mora v dôsledku silnej erózie a stúpajúcej hladiny oceánu. Najvážnejšia situácia je v oblasti Outer Banks v Severnej Karolíne, kde Atlantik postupne odnáša celé ulice a v priebehu pár dní sa zrútilo niekoľko domov. Podobné prípady hlásia aj štáty Massachusetts a Washington, kde more doslova „zožiera“ pobrežie a ničí základy budov. V mnohých oblastiach sa domy stávajú neobývateľnými ešte pred pádom, pretože slaná voda a vlny rozrušujú pôdu pod nimi. Odborníci varujú, že ide o priamy dôsledok klimatickej zmeny, ktorý sa v nasledujúcich rokoch bude len zhoršovať.
Predpovede do budúcnosti a limity
Modernejšie modely klimatológie naznačujú, že pri primeranom obmedzení emisií sa hladina mora do roku 2100 môže zvýšiť o 0,5 m, no v horšom scenári až o 1 m či viac. V týchto prípadoch by mnohé ostrovné štáty mohli byť z veľkej časti neobývateľné.
No zánik neznamená úplnú submerziu v jednom momente — často dôjde k strate pôdy, rozkladu spoločenských štruktúr, presídľovaniu obyvateľov skôr, než sa krajina reálne ocitne pod vodou. Adaptácia a včasné kroky môžu predĺžiť životaschopnosť území.
Čo môže pomôcť predĺžiť existenciu
Štáty ohrozené stúpajúcim morom sa pokúšajú reagovať rôznymi spôsobmi:
- Posilnenie pobrežnej infraštruktúry – vybudovanie silnej trvácnej bariéry, valov a úprava pobreží
- Presídlenie obyvateľstva dovnútra krajiny alebo do vyšších oblastí
- Inžinierske projekty – výstavba umelých ostrovov či „plávajúcich miest“ (napr. v Maldivách)
- Udržiavanie koralových útesov a sedimentácie – tam, kde koraly môžu rásť, pomáhajú tlmiť vlny a udržať úroveň povrchu
- Medzinárodná spolupráca a finančné prostriedky z fondov na boj s klimatickou zmenou
Na druhej strane, je veľmi ťažké predstaviť si vzdať sa pôdy a vlastníctva takejto pôdy, ktorá postupne zanikne.
