Vreckári v hromadnej doprave: aké triky používajú a čo vôbec s nimi?

Vreckári v hromadnej doprave: aké triky používajú a čo vôbec s nimi?

Vreckári, spodina medzi zlodejmi, sú v každom veľkom meste. Malí zlodeji jednotlivci, občas fungujúci ako veľká skupina, častejšie však v páre, berú čo im vrecká ľudí ponúkajú. Hovorí sa, že na vine sú okradnutí, lebo si nedali pozor na svoje veci. Hlúpi názor tých, ktorým sa nič podobné nestalo. Nájdeme ich v každom veľkom meste a nie vždy aj z mesta pochádzajú. Je to ich prežitie aj frajerina.

Vreckári a peniaze vo vačku

Nerobia to prvýkrát a tak sa neobviňujte, že ste si nič nevšimli. Sú medzi nami a to, že sú vreckármi zistíte len pri veľkom šťastí. Ako ich spoznáme?

MHD a zastávky

Za posledných dvanásť rokov sme si prešli celou Európou a videli rôzne spôsoby fungovania vreckárov. MHD je najlepšou príležitosťou pre nich z troch jednoduchých dôvodov.

  1. Neexistuje iné miesto, kde pri tlačenici a otieraní ľudí o seba je myseľ blokovaná ďalšími vnemami. Hlava sa sústredí na lístok, alebo miesto s trasou úniku, aby ste čo najmenej zavádzali pri vstupe ostatným. Hlava tak nemyslí na to, že…
  2. Zastávky a vystupovanie je najlepší čas, kedy vyrážajú na vytipovaný obsah vrecka. Ak vyskočia z električky aj s lupom v správnom momente a vy zostanete vo vnútri, páchateľ môže vyraziť pokojne a slobodne preč. Svedomie ho netrápi. Na hodnotu dokladov a problémy spôsobené stratou peňaženky sa už dávno naučil ani nepomyslieť. Veď nie sú to jeho problémy. Oni vedia, že vodič vám zavrie dvere a len tak ich neotvorí. To pre prípad, že by si vreckára okradnutý všimol. Presne preto je MHD ideálna. V čase, keď im práve dvere ponúkajú časovanú príležitosť.
  3. MHD je príležitosť aj preto, že úmyselne aj neúmyselne odhaľujeme, kde je peňaženka, cennosti, či mobil. Lístok je síce nevyhnutnosť, ale vďaka nemu často cestujúci odhaľuje, v ktorom vačku je peňaženka a v ktorom len rukavice či vreckovky.

Ako ich spoznať?

Niekedy je to takmer nemožné. Nikdy to nie je ten čo sleduje len svoj mobil, alebo číta knihu. Je to človek, ktorý dobre sleduje svoje okolie a pri akomkoľvek pohľade odvracia zrak, alebo rýchlo siaha po mobile. Nenesie ťažké tašky, ani nemá nič, čo by ho mohlo pri úteku blokovať. Snaží sa vyvolať dojem, že sa síce obzeral, no jeho zaujíma jeho mobil, alebo papierik z bundy. Nebudeme robiť ani rasistické závery, pre ktoré by nás mohla verejnosť označiť za zaujatých. Určité skúsenosti však máme s páchateľmi a v drvivej väčšine európskych prípadov sa s nimi spája konkrétna skupina obyvateľstva.

Niekedy môže vreckára naznačiť prílišná obozretnosť, odev, či duševná nerovnováha. Je potrebné dodať, že môžu byť agresívni a najmä nami zažité prípady z Ostravy majú spoločné prvky s ďalšími podobnými zážitkami miestnych. A neraz išlo o vlastnú hubu.

Bratislava

V Bratislave sa vreckári objavujú z času na čas. Niekedy sa o nich hovorí ako o Srboch, Rumunoch, feťákoch, no ťažko také niečo potvrdiť. Sami máme skúsenosti len s tými, ktorí sú v páre. Zväčša jeden z nich stojí, druhý nenápadne posedáva. Pri nastupovaní môžete mať pocit, že sú len otrhanou verziou revízorov, ak sa obaja  rozdelia a idú inými dverami dnu. Majú prehľad od prvej zastávky po tie s väčšou tlačenicou. Vyrazia, keď sa vystupuje, alebo sa tlačia vtedy, keď je zdanlivý dôvod.

Nenápadného páchateľa sme zažili pri vystupovaní hneď vedľa slečny s rozopnutou kabelkou. Podľa neskoršieho kriku vysvitlo, že jej ju šikovne otvoril on sám. Pravá ruka pod jeho ľavou pazuchou šmátrala v kabelke, kým z vonka na prvý pohľad nevyzeralo nič podozrivo. Veď ak má vedľa stojaci muž ruku a prsty viditeľné, slečna nemôže čakať, že je druhá ruka bližšie než si myslí.

Pozor najmä na miestach ako sú železničná stanica, dopravné križovatky, námestie SNP, Trnavské mýto, ale pokojne aj linka 78 a ulica Stavbárska. V jedinom zažitom prípade mali pokus o krádež na svedomí deti. Na šťastie len pokus. Staršia pani stíhala reagovať len vďaka pomoci neznámeho staršieho pána.

V Bratislave však aj napriek príležitostiam v MHD najviac počujeme a vieme o vreckároch v spojitosti s vianočnými trhmi. Tlačenica, nepozornosť, platenie v stánkoch, strkanie peňaženiek do vreciek a presuny v tlačenici. Ideálne príležitosti bez diskusie. Pozor na skupinky nápadne nenápadných príbuzných, ktorí vyrážajú medzi ľudí a majú svoju neverbálnu komunikáciu. Ale o nich sa už popísalo veľa a dostatočne vyčerpávajú aj políciu. Veď už je to tu zas.

Ostrava

Ostrava je známa početnou komunitou odvážnejších menej slušných ľudí. Sociálne skupiny sú tu rôzne. Miesta sú tiež riskantnejšie, iné menej. Sú ulice, kde na prízemí necháte otvorené okno bez strachu. Aj také, kde ho nenecháte aj s tučnou mrežou.  Keď však máte šesť skúseností s vreckármi a pokusmi o krádež a vždy vám pripadá že rovnakou organizovanou skupinkou, pripadajú vám akoby vás čakali, sledovali a striehli niekoľko mesiacov na svoju príležitosť. Hlavné eliny cez Frýdlantské mosty, Mariánske hory či Svinov boli v rokoch 2007 až 2010 opakovane miestom pozorovania pokusov a dvakrát zážitkov na vlastnej koži. Dokonca sme zažili miestnych, o niečo viac všímavejších, ktorí sledovali vreckárov a cestujúcich upozornili na ich prítomnosť. Trafená hus zagágala, dalo by sa povedať, keď sa vzápätí ozval arogantný mladík a začal sa vyhrážať “rozmlacenu držku”. Najčastejšia taktika je strčiť ruku do tašky či vrecka pri vystupovaní vytipovanej obete.
Veľakrát sa niečo podarí už na zastávke. Dôležitá je spolupráca. Keď šikovný odovzdá vec rýchlejšiemu a ten je rýchlo preč. Páchateľa nič neusvedčí, pretože chýba dôkaz.

Razom ste vinníkom vy sami…

Spolupráca je dôležitá aj pre niečo iné. Pre ochranu. Ak odhalíte jedného páchateľa, čaká vás prekvapenie. Facka zozadu, alebo sotenie iným spolupáchateľom. Ešte častejšie je to krik. Vrieskanie na to, že útočníkom ste vlastne vy. Lebo niekoho obťažujete. “Co to povidate? Kde pak, pane. My sme slušni lide. Neobviňujte. Nemluvte, lžete. Volejte někdo policii. My sme slušni lide, Váženy pane…” A už ste vinníkom vy.  Občas je komplic ticho, no vidíte ho len keď uteká cez iné dvere s páchateľom… a niekedy sa neprezradí ani pri úteku komplica. Najčastejšie je to ale krik a prekrikovanie. Vyvolaný rozruch je super, pretože aj náhle zabudnete na to, že ste chceli volať políciu vy sami.

Zažili sme aj olúpenie mladíka v podnapitom stave, čo nebolo technicky nijako ťažké. Stačí len bezcitnosť a odvaha. Po skutku samotnom ešte prejav frajeriny v podobe dobre miernej facky a šialeného smiechu.   Niektoré krádeže sú v početných skupinkách troch a viac členov rodiny, či mladých ľudí. Zažili sme ich večer a zrejme z nich tvorila páchateľov už samotná príležitosť. Reálne sa totiž niekam presúvali. Treba dodať, že mnoho prípadov sme si všimli až keď začal krik pri odhalení, či pri obozretnosti iných. Zažili sme dokonca vodiča, ktorý odmietol otvoriť na zastávke Zimní stadion, kde žiaden zimný štadión nestojí, dvere. Dôvodom bolo, že si sám všimol páchateľa a nechcel ho pustiť von. Polícia si ich za krátko prišla vyzdvihnúť.

Praha

Zažili sme vreckára, ktorý okradol muža cudzinca v baloňáku počas vystupovania z metra a všimli si jeho čin aj prítomnosť niektorí zostávajúci. Aj fyzicky silnejší nezakročili. Nevedno kde sa objavila snímka z mobilu jedného zo svedkov, ktorý si incident fotil. Azda poputovala na dobré miesto a pomohla vec vyriešiť. V Prahe sme si všimli ešte jednu zvláštnosť. Opäť to bolo metro. Sú v ňom dlhé chodby, cez ktoré sa dá prebehnúť a unikať tak napríklad revízorom. Pritom sú tu kamery. Utekajú niektorí adrenalínoví nadšenci a nie celkom vždy sú to tí bez lístka. Praha je veľké mesto. Láka mnoho turistov a samozrejme živlov. O vreckároch v českom hlavnom meste sa dá dočítať v českých médiách a štatistikách. Na veci pozor v turisticky atraktívnych lokalitách s väčším výskytom ľudí. A pozor na ruksaky a objektívy fotoaparátov. Na umenie zobrať objektív z fotoaparátu zrkadlovky prevesenej cez plece bez povšimnutia nás upozornil iný český fotograf. Keďže bežný objektív mimo nejaký základný setový pre fotenie pamiatok sa pohybuje v cenách od 500 do 1500 eur, niekto má vďaka šikovnosti veľmi rýchlo zarobené.

Kodaň

Necestujeme do Ria, ani inam do Južnej Ameriky, kde situácia s vreckármi je nechcenou súčasťou novodobej kultúry. Stačíme si s Európou. Tá sa s prílevom  utečencov  mení,  mení  sa  úroveň  kriminality.  Takzvaní “Slniečkári” názory neprijímajú, no zmena života a miera strachu mnohých Nemcov, Švédov,  Rakúšanov,  Francúzov… vychádza z ťažko vymyslených skúseností, ich zúfalstva, aj bolesti. Pokúšali sa nás okradnúť cudzinci vo Švédsku, v hlavnom meste Stockholm, ktoré je považované za bezpečné. Posledné roky je po Malmo, Gutteborgu tretím s najväčšou kriminalitou. Oveľa nečakanejšie to bolo v Kodani. Dánska metropola vyzerá krásne. Historické centrum priláka pozornosť objektívov, no veľké tlačenice a MHD priláka aj pozornosť zlodejov.

V Kodani ani nečakáte nepríjemnú skúsenosť s dobrou MHD. Keď však pocítite v ruksaku na vlastnom chrbte, hoci priľahnutom o operadlo sedačky, cudziu šmátravú ruku, zdá sa vám to ako podivná vidina. Ten pocit je ale reálny. Pricviknete mu chrbtom ruku a je prekvapený, čo od neho chcete. Celá posádka autobusu sa čuduje, jednoducho preto, že neviete po dánsky. Vodiča incident nezaujíma a páchateľa tiež. Ako debil vyzerá len ten čo mal pocit obete a ozval sa. Ruku v ruksaku videl, držal, len ona na šťastie nenašla nič, čo by sa dalo zobrať. Nevytipujú si cudzincov turistov náhodou. Sú menej obozretní, nevedia kde dávať pozor, ovplyvňujú ich vnemy a stres. Stratou dokladov, leteniek a peňazí by však spôsobili rozsiahlu katastrofu pre osobný život okradnutého človeka. Opäť je irelevantné pre páchateľa myslieť na spôsobené problémy. Katastrofou je hlúpa krádež napríklad, ak ste v Kodani na otočku a práve na ceste na letisko a domov.

Ozvať sa a postaviť sa následnej agresii? Zuby vám nikto nepreplatí

Toľko múdrosti počujeme o tom, čo by mal človek spraviť ak to vidí. Áno. Ľudia sa snažia upozorniť iných a zmariť šance vreckárov. Ibaže púšťať sa do hádok a súbojov tých, ktorým hrozí chytenie sa občas vymyká očakávaniam. Zlomený nos, vybité zuby a iné následky za hrdinstvo vám nikto nepreplatí. Aspoň bolesť, problémy a opletačky nie. Na Slovensku bol bežne taký trend, že polícia posiela podozrivému identifikovanému páchateľovi predvolanie k výsluchu. V ňom má presne uvedené údaje o poškodenom. Roman Novák, bytom Baltská 56, Bratislava 82105, narodený 17. apríla 1993,… A už len čakáte, kedy sa grázel objaví pod vašim oknom, alebo si vás jeho kamoš s boxerom nepočká niekde pred vchodom. Aj hrdinstvo a snaha o spravodlivosť má svoje limity. Nič proti, ale za svoje zuby som už dal pár tisíc a aj tie šli z pôžičiek a vlastného vrecka.

Čo sme tým chceli povedať?

Európa bola vždy miestom, kde sa dalo prísť o peňaženku. Rôzne spôsoby a rôzna doba. Lenže čím viac je strata peňaženky závažnejšia. Problémy spôsobené stratou dokladov a mobilu s väčším dopadom na súkromie či na celý život človeka. Lenže stále sa neberie do úvahy rozsah škôd a nemajetková ujma. Počíta sa len to, čo sa spočítať dá. Preto je z toho priestupok. Preto páchatelia behajú po slobode a kradnú naďalej. Pretože môžu. Aj kradnutý telefón sa dá vždy vystopovať. Len musíte byť novinár, celebrita, alebo vedieť vyvolať mimoriadny tlak, aby ho reálne zamerali cez IMEI a zavolali na aktuálne zapojenú SIM kartu. Máme čo doháňať aby sme sa mohli cítiť bezpečnejšie. Nehľadiac na počet kriminálnikov vo zvyšku sveta a veľkosti miest.

Do prípravy článku sa zapojilo niekoľko oslovených čitateľov, kolegov a priateľov. Ich skúsenosti a postrehy. Ak máte aj vy sami nejakú skúsenosť, určite budeme radi, ak sa s ňou podelíte v našich komentároch.

Avatar
Roman Autor článku s tematikou zábavy, televízie, alebo niektorých spoločenských problémov. Pochádza zo stredného Slovenska a na striedačku žije v Rakúsku.
Viac:
EURO peniaze
Návod ako si požičať peniaze a beztrestne ich nemusieť vrátiť

Prezúvanie pneumatiky
Životnosť pneumatík, výrobcovia: zaujímavosti a fakty o starnutí gúm

ostrov Menorka, Baleáry a pláž
Baleársky ostrov Menorka: zaujímavosti, fakty a miesta na ostrove

Zavrieť