Vedecké objavy občas neboli objavmi, ale len náhodami a omylmi. Naše dejiny, alebo ľudská vynaliezavosť občas zažili iróniu, alebo náhodu na vlastnej koži tak, že sa o nej hovorilo ešte dlho. Alebo sa o nej jednoducho neprestane hovoriť len preto, že týmto omylom a náhodou vzniklo niečo prevratné. Poznáme mnoho výrobkov, scriptov, ťahov, funkcií v programovaní, ale aj niektoré stránky a projekty, ktoré vznikli náhodou a ujali sa. Pritom niečo, čo vzniklo cielene, nedosiahlo taký úspech. Lenže vo svete vedy poznáme aj prípady, kedy sa do niečoho vlastne ani neinvestovali cielene peniaze a nešlo o výskum s cieľom nájsť konkrétny vynález a objav. A on sa podaril. Možno to netušil na začiatku ani samotný vynálezca, no boli to práve tieto objavy, ktoré dodnes poznáme a znamenali v niečom revolúciu. Ktoré to napríklad sú?
Mikrovlnná rúra (Percy Spencer)
Varenie za niekoľko sekúnd by bolo pred sto rokmi považované za sci-fi, no dnes je to realita vďaka mikrovlnnej rúre. Tento vynález, ktorý zmenil nielen kuchyne domácností, ale aj reštauračný a potravinársky priemysel, sa zrodil úplne náhodou. Percy Spencer, inžinier spoločnosti Raytheon, experimentoval počas druhej svetovej vojny s radarovou technológiou, keď si všimol, že čokoládová tyčinka vo vrecku sa mu roztopila. Táto zvláštnosť ho priviedla k záveru, že magnetrón – súčasť radarov – produkuje mikrovlnné žiarenie schopné zahrievať jedlo.
Dnes sú mikrovlnné rúry súčasťou takmer každej domácnosti a ich význam presahuje varenie. Sú základom moderného životného štýlu, ktorý uprednostňuje rýchlosť a pohodlie. Mikrovlnné technológie sa navyše používajú aj v lekárstve a priemysle na sterilizáciu a sušenie materiálov.
Post-it poznámky (Spencer Silver a Art Fry)
Neodmysliteľná súčasť kancelárií po celom svete, žlté poznámkové lístky známe ako Post-it, vznikli vďaka nečakanému objavu. Spencer Silver, chemik spoločnosti 3M, sa pokúšal vyvinúť silné lepidlo, no namiesto toho skončil s látkou, ktorá bola slabá a opakovateľne odnímateľná. Zdalo sa, že tento „neúspech“ nemá praktické využitie. O niekoľko rokov neskôr jeho kolega Art Fry prišiel na to, že je ideálna na poznámkové lístky, ktoré nezanechávajú stopy.
Dnes sa Post-it poznámky používajú nielen v kanceláriách, ale aj v školách, domácnostiach a kreatívnych procesoch. Slúžia ako symbol jednoduchosti, efektivity a praktického riešenia každodenných problémov.
Teflón (Roy Plunkett)
Teflón, známy pre svoje nepriľnavé vlastnosti, bol objavený úplnou náhodou v roku 1938. Roy Plunkett, chemik spoločnosti DuPont, pracoval na vývoji chladivých plynov, keď si všimol, že jedna z látok sa zmenila na klzký, odolný a chemicky inertný prášok. Tento objav spočiatku nemal praktické využitie, ale neskôr sa stal základom pre nepriľnavé kuchynské povrchy a povrchy žehličiek, kde svoje uplatnenie nachádza dodnes.
Dnes je teflón široko používaný nielen v kuchynských potrebách, ale aj v lekárstve, kozmonautike a priemysle. Jeho nepriľnavé vlastnosti z neho robia univerzálny materiál, ktorý uľahčuje každodenný život. Jedna vec je základným pravidlom v bežnom kuchynskom teflóne pri panviciach, ale mnohí ľudia o ňom netušia a nehovoria. Napriek tomu, že existuje tisíc odporúčaní, aby sa na teflónový povrch nikdy nevchádzalo s kovovým riadom, deje sa tak v azda každej domácnosti. Na teflónové panvice sa používa riad plastový, silikónový, alebo ideálne drevený. Práve kovový môže za to, že poškriabaný teflón môže znamenať hrozbu pre zdravie.
Röntgenové lúče (Wilhelm Röntgen)
Objav röntgenového žiarenia v roku 1895 priniesol revolúciu v medicíne, pretože umožnil pohľad do ľudského tela bez potreby chirurgického zákroku. Wilhelm Röntgen si počas experimentov s katódovými trubicami všimol, že neviditeľné lúče spôsobujú žiarenie na fluorescenčnej obrazovke. Tento objav bol taký fascinujúci, že röntgenové snímky sa začali používať v medicíne takmer okamžite.
V súčasnosti sú röntgenové lúče základom nielen v medicíne, ale aj v technológiách a vede, napríklad pri analýze materiálov alebo bezpečnostných kontrolách na letiskách.
Penicilín (Alexander Fleming)
Penicilín, ktorý zachránil milióny životov, patrí medzi najvýznamnejšie objavy medicíny. Alexander Fleming v roku 1928 objavil jeho antibakteriálne vlastnosti, keď si všimol, že pleseň Penicillium notatum dokáže ničiť baktérie vo svojej blízkosti. Tento objav bol však dlho prehliadaný, až kým sa v 40. rokoch nezačala masová výroba penicilínu.
Dnes sa antibiotiká, ktorých základom je penicilín, používajú na liečbu infekcií, ktoré by v minulosti boli smrteľné. Aj napriek výzvam, ako je rezistencia baktérií na antibiotiká, zostáva penicilín symbolom pokroku v medicíne a dôkazom toho, ako náhoda môže zmeniť svet.
Objavy, neobjavy, a predsa nakoniec objavy
Ak sa teda niečomu venujete a pri projekte vám vzniklo niečo celkom iné, ešte sa dobre pred jeho zničením pozrite, či je to naozaj „na nič“, alebo len na svoje využitie ešte len vaše dielo čaká. Možno len svet ani netušil, že niečo také potrebuje a využije.