Slovenské lety so slovenskými dovolenkármi a Slovákmi na pravidelných linkách majú jednu zvláštnosť. Dokonca ide o celosvetovú raritu. Ak totiž v lietadle pri pristávaní počujete tlieskanie, viete, že cestujete so Slovákmi. Alebo s Čechmi a Poliakmi. Len na Slovensku a u našich dvoch blízkych susedov sa objavuje prvok, ktorý poznajú aj na Ukrajine. Po úspešnom prílete sa pilotovi ozve potlesk. Piloti to pritom už poznajú celé desaťročia a pozerajú naň z dvoch pohľadov, tak isto ako cestujúci. Kým jedni krútia hlavou, letia po prvý krát a počujú potlesk, druhí čakajú, kedy sa ozvú prví čapkajúci, aby oni prví neboli.
Tlieskanie – celé desaťročia zaužívaná tradícia
Tradícia tlieskať pilotovi za úspešné zosadnutie lietadlom na zem je hlboko zakorenená z čias socializmu. Sú dva dôvody, ako potlesk vznikal a ani jeden nemá celkom jasný pôvod, teda jasného pôvodcu. Vždy išlo o zvyk, ktorý sa skrátka vyskytol. Boli to najskôr armádni piloti a vojaci. Pristávacie plochy pôvodne neboli ideálne a každý vojak vedel, že pristáť vojenským lietadlom je skrátka občas umenie. Aj technika a jej úroveň neboli tak automatizované a vybavené zabezpečeniami od výmyslu sveta a celé pristávanie záviselo od pilota. Všetci cestujúci si uvedomovali, že aj zosadnúť lietadlom je určitý úspech. Druhý zdroj a pohľad pochádza od bežných cestujúcich. A pôvodcom tlieskania je strach ľudí z lietania.
Obavy a fóbie produkujú aj drobné emócie
Letecká doprava sa od svojich počiatkov viaže s nešťastiami. Hoci z počtu lietadiel sú letecké nešťastia minimálne, v správach, románoch, dokonca aj vtipoch sa lietadlo viaže s pádom a fatálnymi následkami. Ľudia letiaci po prvý krát tak mávali často obavy z lieta a niektorí aj pri druhom, či treťom lete. Chuť poďakovať sa pilotovi majú aj ľudia po ťažkých turbulenciách, pri pristátí v ťažkých podmienkach a pri silnom vetre. Vedieť pristáť pri ťažkých podmienkach znamená zapojiť viac pilota, než automatizované systémy a tak nejaké to tlieskanie nemôže uškodiť. Uznanie vďaky však ostatní berú ako „trapas“. A sú to najmä mladí, ktorí prevracajú oči, červenajú sa a keby ich bezpečnostný pás pustil, majú chuť sa scvrknúť celkom dole. Vtedy zaznejú názory „Ovce, treba opakovať, ísť so stádom…“ atď.
Druhá strana pohľadu
Piloti, ktorí stredoeurópsku tradíciu nepoznajú, pozerajú občas na potlesk ako na urážku. „A čo ste čakali, že sa vybúram?“ ako by občas niektoré názory hovorili samé za seba. Sú to mladší piloti a tí, ktorí nemajú skúsenosť so „našimi“. Nuž a sú to slovenskí piloti, ktorí rozprávajú zahraničným pilotom o zvyklostiach na Slovensku a občas im to dokonca chýba. Potlesk sa objavuje aj na linkách Ryanair, Wizzair a ďalších. No potlesk sa objaví aj u jednotlivcov s Singapure, v menších aerolinkách aj inde vo svete, zväčša po ťažkom lete s komplikáciami. Sú články, ktoré túto tradíciu pokladajú za čisto slovenský, či český zvyk. Je viac český, než slovenský a možno viac poľský ako český. Čím ďalej tým viac budeme nachádzať dva pohľady. Tie, ktoré sa hanbia a krútia hlavou, ale aj tí, ktorí spoja ruky rýchlo za sebou aj niekoľko krát.
