Medveď hnedý je jediný zástupca svojej čeladi, ktorý sa vyskytuje na území Slovenskej republiky. Ide o najväčšiu európsku šelmu a spolu s medveďom ľadovým a medveďom grizzly ide vôbec o najväčšieho suchozemského predátora. V Európe ich žije zhruba 14 000, od západného Španielska po východné Rusko, od severnej Škandinávie po južné Rumunsko a Bulharsko.
Medveď vo Francúzsku kritický ohrozený
Zaujímavé je, že sa vôbec nevyskytuje na Britských ostrovoch a v Škandinávii a vo Francúzsku je kriticky ohrozeným druhom. A tak sa v roku 1996 francúzska vláda rozhodla posilniť ich populáciu programom prinavrátenia medveďov zo Slovinska do hornatej pohraničnej oblasti Francúzska a Španielska, kde v súčasnosti žije približne 50 medveďov hnedých. Veľmi nízky počet voľne žijúcich jedincov bol zaznamenaný tiež v strednej Európe.
A práve návrat medveďov hnedých do strednej Európy je jednej z najzaujímavejších a najkontroverznejších projektov v histórii Európy. Například v Českej republike bol posledný medveď zastrelený na Želnavě v roku 1856, na Morve v roku 1887. Minimálne šesť generácii Čechov teda medveďa hnedého nikdy vo voľnej prírode v Čechách nevidelo. Čo je výsledok lovov na medvede z minulých storočí.
Slovensko a medveď hnedý
U nás je situácia značne odlišná. Slovensko pristúpilo veľmi rýchlo k ochrane medveďov, čo môže vychádzať aj z histórie nášho spolužitia s týmito šelmami. Odhaduje sa, že na Slovensku žije vyše dvetisíc jedincov, pričom niektoré počty uvádzajú až 3 tisíc medveďov. Téma ochrany medveďov sa aj u nás stala veľmi kontroverzná a vytvorila medzi ľuďmi dva tábory: tí, ktorí podporujú ich ochranu, uvedomujú si ľudský zásah do ich prirodzeného prostredia a zmenšujúci sa priestor na ich žitie a tých, ktorí ich vidia ako nebezpečné, útočiace šelmy, ktorých populáciu je potrebné regulovať odstrelom. V tomto ohľade je nesmierne dôležitá edukácia obyvateľstva.
Zo všeobecného pohľadu však môžeme povedať, že medveďov máme málo. Biologická rozmanitosť sa nie len v strednej Európe, ale celosvetovo, stráca, takže návrat pôvodných druhov do voľnej prírody zmysel dáva. Nehovoriac o tom, že medveď je s veľkou pravdepodobnosťou aj kľúčový živočích pre udržanie rovnováhy v ekosystéme v našich končinách. Naproti tomu však stojí argument: medvede sa neboja prísť do blízkosti človeka a tam spôsobiť veľké škody. Nejde len o prevrátené odpadkové koše, keď hľadajú jedlo, ale predovšetkým o napadnutia a úhyn hospodárskych zvierat ako aj napadnutia človeka.
Vlci, ktorí sa vo voľnej prírode tiež vyskytujú, a ktorí tiež dokážu napáchať škody na zvieratách, na človeka však neútočia a to ich odlišuje od medveďov. Medvede síce človeka nemajú na jedálnom lístočku, ale pri ich vyrušení bránia svoje teritórium a chránia svoje mláďatá. Útoky na človeka sú vlastne len nedorozumením z nečakaných stretnutí.
V rámci projektu Návratu medveďov sa snažia vedci na Slovensku, v Slovinsku, Rumunsku, Poľsku, v Taliansku a vo Francúzsku pochopiť potreby medveďov, význam ich stanovísk a podporiť tak návrat medveďov do ich prirodzeného prostredia. Nebezpečie pre človeka však nie je možné brať na ľahkú váhu a tak sa logicky pri tomto projekte stretávajú rôzne záujmové skupiny.
Dokumentárny film na Viasat Nature
Prostredníctvom dokumentu Návrat medveďov, ktorý uvedie televízna stanica Viasat Nature na nedeľu 30. mája o 15:20 máte možnosť si spraviť vlastný názor, zvážiť mnohé argumenty a odpovedať si na otázku: medveď hnedý, dokážeme s nim žiť?
