Ľudia od nepamäti vytvárali rôzne miery na opis dĺžok, vzdialeností a rýchlostí. Mnohé vznikali z praktickej potreby, iné ako humor, folklór alebo tradícia. Niektoré sú dodnes súčasťou kultúrnej identity rôznych krajín či univerzitných komunít. Pozrieť sa na ne znamená sledovať vývoj ľudského myslenia, vedy aj nadsázky. Nasledujú najznámejšie a najzaujímavejšie kuriózne jednotky, ktoré prežili v kultúre, histórii alebo technických textoch.

Poronkusema – sobia vzdialenosť medzi dvoma „prestávkami“

Poronkusema pochádza z fínčiny a označuje vzdialenosť, ktorú sob prejde, kým sa potrebuje vymočiť. Je to tradičná miera spojená so Sámi a severskou kultúrou. V praxi to znamenalo orientačnú dĺžku úseku, po ktorom bolo potrebné zastaviť, aby si sob oddýchol. Odhady tejto folklórnej vzdialenosti sú približne sedem až osem kilometrov. Ide o príklad toho, ako si ľudia vytvárali praktické miery odvodené od správania zvierat, s ktorými žili v drsných podmienkach. Poronkuseme sme sa už venovali v článku. 

Smoot – študentská jednotka dĺžky, ktorá vyrástla z recesie

Jednou z najznámejších zvláštnych mier je „smoot“, ktorý vznikol na Massachusetts Institute of Technology (MIT) v roku 1958. Príbeh sa začal ako recesia študentského spolku Lambda Chi Alpha, ktorý dostal úlohu odmerať dĺžku mosta Harvard Bridge spájajúceho Cambridge a Boston.

Namiesto klasického meradla si zvolili spolužiaka Olivera R. Smoota. Ten si postupne ľahal na zem od jedného konca mosta k druhému, pričom jeho spolužiaci označovali každý bod, kde končila jeho výška. Smoot meral približne 170 centimetrov, takže most sa dal „vymapovať“ pomocou jeho tela. Výsledok merania bol 364,4 smootov plus mínus jedno ucho — „jedno ucho“ bolo humoristický dodatok, ktorý mal naznačiť odchýlku.

Zaujímavé je, že táto recesia sa stala tradíciou. Značky smootov sa na moste obnovujú dodnes, používajú ich aj miestne úrady a polícia ako referenčné body pri hláseniach, ak sa napríklad na 45. smoote odohrala nehoda, každý vie, kde presne. Smoot sa tak stal jedinou humorne vzniknutou jednotkou, ktorá sa dostala do praktickej komunikácie verejných orgánov, hoci neoficiálne.

Beard-second – humor vedy o raste brady

Beard-second je humoristická jednotka dĺžky používaná najmä vo vedeckých a technických komunitách. Odhaduje dĺžku, o ktorú narastie brada priemerného muža za jednu sekundu. Jej hodnoty sa uvádzajú približne okolo sto nanometrov. Vznikla ako nadsadená paródia na precízne fyzikálne jednotky a objavuje sa v populárno-vedeckých textoch, kde má skôr ilustračný a žartovný charakter než praktické využitie.

Mickey – mikropohyb počítačovej myši

V oblasti výpočtovej techniky existuje jednotka mickey. Ide o najmenší vykázateľný pohyb počítačovej myši, ktorý dokáže snímač zaregistrovať. Jeho veľkosť nie je pevne definovaná, pretože závisí od konštrukcie zariadenia a DPI senzorov. V starších technických príručkách sa bežne uvádzali hodnoty na úrovni malého zlomku znaku na obrazovke. Mickey vznikol prakticky — bolo potrebné pomenovať jednotku, ktorá zodpovedala najmenšiemu merateľnému posunu kurzora.

Furlong za fortnight – britský humor o zvláštnych mierach

Britské jednotky obsahujú množstvo historických pojmov, z ktorých mnohé sa zachovali v kurióznych kontextoch. Furlong, približne 201 metrov, bol po stáročia používaný v poľnohospodárstve. Fortnight označuje obdobie štrnástich dní. Spojenie „furlong per fortnight“ sa stalo symbolom vedeckého humoru, keď fyzici začali s nadsázkou prepočítavať rýchlosť pohybu rôznych objektov do tejto neštandardnej kombinácie. Ukazuje to, že zložité imperiálne miery často viedli k absurdným konverziám, čo viedlo až k potrebe jednotnej sústavy SI.

Siriometer – pokus o obrovskú astronomickú jednotku

Siriometer bol zavedený v 19. storočí ako jednotka pre obrovské vzdialenosti medzi hviezdami. Jeden siriometer sa rovná miliónu astronomických jednotiek. Na svoju dobu išlo o ambiciózny koncept, ktorý však postupne nahradili parseky a svetelné roky. Hoci sa v praxi nepoužíva, je fascinujúcou ukážkou snahy astronómov definovať extrémne rozsahy v období, keď vesmírne merania prechádzali zásadnými zmenami.

Hand a barleycorn – jednotky pre kone a obuv

Jednotka hand sa používa dodnes na meranie výšky koní. Jej hodnota je štyri palce a prežila všetky reformy imperiálnych mier. Barleycorn, odvodený od dĺžky jačmenného zrna, má hodnotu jednej tretiny palca a oddávna sa používal pri výrobe obuvi. Obe jednotky pripomínajú dobu, keď sa miery definovali podľa ľudského tela alebo dostupných prírodných materiálov.