Pri dverách do budovy, do výťahu, či do kina sa neraz stretne veľa ľudí. Držíme dvere a zo slušnosti púšťami ako prvú ženu, prípadne nadriadeného, či významnú osobnosť. Je to tak len pri dverách, ktoré sú interiérové a aj len vtedy, pokiaľ ani vchádzajúci a aj vychádzajúci nemajú ani poňatia, čo sa patrí.
Pravdou je, že podriadený to možno vie, no zo strachu pred neznalosťou a zlým pochopením nadriadeného ho predsa len pustí. Ako to teda je? Kto má prednosť?
Prednosť má vždy ten, čo vychádza
Prvý do dverí vstupuje vždy ten, čo vychádza a priestor, prípadne budovu, opúšťa. Dôvod je jednoduchý. Ak budovu opúšťate, chcete ju opustiť, uvoľniť tým miesto. Je celkom jedno, aký veľký priestor opúšťate, pravidlo je stále rovnaké. Ak by šlo o priestor s kapacitou 1 človek, vstupovať by nebolo možné, pretože by nebolo kam, kým nevyjde ten jeden pomyselný človek ako prvý.
Rovnako tak je to pri výťahu. Vstupujúci nemôže mať prednosť do výťahu pred vystupujúcim. Z laického pohľadu zahatí priestor na vystupovanie, zablokuje vás, čo sa vo výťahu veziete dlhšie, než niekto, čo k nemu pristúpil. Pri neznalosti toho, kto má prednosť je preto dobré predstaviť si práve výťah a jeho obmedzený priestor.
- Takže nie, dôchodcovia pri nastupovaní do MHD nemajú prednosť pred tými, čo vystupujú
- Vedenie nemá prednosť pred zamestnancami, ak vstupuje do miestnosti, odkiaľ chceli zamestnanci práve vyjsť
- Prednosť nemá dokonca ani dôležitý verejný činiteľ.
Ten, čo nepozná toto pravidlo etikety, žiaľ pokladá opačné správanie za chybné. Jeho úsudok a súdenie na základe vlastnej neznalosti je následne skôr smutné, ako zarážajúce. Napriek sa tomu tak deje a podriadení sú viac menej obeťou neznalosti svojho nadriadeného, čo je však často nemožné napraviť z pozície podriadeného.
- Tip: Etikete sa venuje aj osobnosť českej výučby etikety, Ladislav Špaček. Knihy z jeho produkcie nájdete na odkaze: bux.sk