Koľko má človek kostí? Ich počet v tele počas života a zaujímavosti

Ľudská kostra je pevná, no zároveň živá a dynamická sústava. Otázka „koľko má človek kostí?“ má jednoduchú odpoveď len na prvý pohľad. Kostra zabezpečuje oporu tela, chráni orgány, umožňuje pohyb spolu so svalmi a je zásobárňou minerálov, najmä vápnika a fosforu. Dospelý človek má štandardne 206 kostí. Tento počet sa však v priebehu života mení a môže sa líšiť aj medzi jednotlivcami. Vývinom, vekom, ale aj osobitými udalosťami. Skrátka anomálie môžu existovať, rovnako tak ako prípady úrazov, amputácií, zranení, alebo vývinových porúch.

Koľko kostí má človek a prečo sa počet mení?

Novorodenec má približne 270 až 300 kostí. Vyšší počet je spôsobený tým, že mnohé kosti sú ešte oddelené chrupavkou alebo nie sú úplne zrastené. Počas rastu dochádza k osifikácii (kostnateniu) a spájaniu niektorých častí. Typickým príkladom je lebka, kde sú u bábätiek prítomné fontanely – mäkké miesta medzi kosťami, ktoré sa postupne uzatvárajú.

Ďalším príkladom je krížová kosť (os sacrum). V detstve pozostáva z viacerých samostatných stavcov, ktoré sa v dospelosti zrastú do jednej kosti. Podobne kostrč vzniká zrastením viacerých malých stavcov. Práve tieto procesy spôsobia, že výsledný počet kostí v dospelosti klesne na približne 206.

Počet kostí sa môže meniť aj individuálne:

• niektorí ľudia majú nadpočetné rebrá (najčastejšie tzv. krčné rebro),
• môžu sa vyskytnúť drobné prídavné kosti v oblasti zápästia alebo členka,
• pri vrodených vývojových poruchách sa niektoré kosti nemusia vyvinúť alebo naopak môžu byť zdvojené. Existuje dokonca jav známy ako polydaktília.

Pri amputácii končatiny sa samozrejme počet kostí zníži. Z medicínskeho hľadiska sa však štandardný údaj 206 vzťahuje na anatomicky kompletného dospelého človeka.

Príbuzný článok

Prečo si mozog vymýšľa spomienky? Fenomén falošných spomienok

Čítať článok V novom okne

Kde všade sú kosti – a kde ich ľudia často mylne očakávajú

Kosti sa nachádzajú v celom tele: v lebke, tvári, chrbtici, hrudníku, panve, horných a dolných končatinách. Aj drobné časti tela obsahujú kosti – napríklad stredné ucho ukrýva tri najmenšie kosti v ľudskom tele (kladivko, nákovka a strmienok), ktoré prenášajú zvukové vibrácie.

Naopak, existujú miesta, kde by ľudia kosti očakávali, no nenachádzajú sa tam:

• nos je z veľkej časti tvorený chrupavkou,
• ušnice sú úplne bez kostí,
• jazyk nemá kostru, ide o svalový orgán (hoci pod ním sa nachádza jazylka, ktorá nie je priamo spojená s inými kosťami),
• v mužskom pohlavnom orgáne sa kosť nenachádza (na rozdiel od niektorých živočíchov). Existujú však reálne výskumy a prieskumy verejnosti, kde očakávanie kosti v pohlavnom ústrojenstve naozaj existovalo a zrejme u časti obyvateľstva tento názor prežíva aj dnes.

Zaujímavosťou je, že zuby sa nepovažujú za kosti. Majú odlišnú štruktúru, obsahujú sklovinu a dentín a vyvíjajú sa iným spôsobom než kostné tkanivo. Zuby sú skrátka súčasťou kosti lebky a kosti sánky.

Zaujímavosti o ľudskej kostre

• Najdlhšou a zároveň najpevnejšou kosťou v tele je stehenná kosť (femur). Naopak, najmenšou kosťou je strmienok v strednom uchu, ktorý meria len niekoľko milimetrov.
• Kosti sú živé tkanivo. Týka sa ich tzv. osifikácia – skosnatenie. Neustále prebieha ich prestavba – staré kostné bunky sa odbúravajú a nové vznikajú. Tento proces sa nazýva remodelácia kostí a je kľúčový pre pevnosť skeletu.
• Hustota kostí sa mení počas života. V detstve a mladosti rastie, maximum dosahuje približne okolo 30. roku života. Neskôr môže dochádzať k úbytku kostnej hmoty, čo súvisí napríklad s osteoporózou.
• Ľudská kostra tvorí približne 15 percent telesnej hmotnosti dospelého človeka.