Slovenská rarita, skalné obydlia v Brhlovciach a ulica Šurda - ZN.SK

Slovenská rarita, skalné obydlia v Brhlovciach a ulica Šurda

Obec Brhlovce, ukrytá neďaleko Levíc, je pre všetkých Slovákov buď známa pre skalné obydlia, alebo neznáma vôbec. Práve miestnosti, ktoré si miestni obyvatelia vysekali do mäkkej sopečnej horniny, obec preslávili, aj keď dôvody takéhoto nezvyčajného využitia skalnej steny sú na Slovensko naozajstnou raritou. Vo veľkej miere sa obydlia vysekávali do skál v Afrike, Ázii, preslávilo sa tým Turecko v oblasti Kappadokia, no zvláštnosťou je aj stredoslovenská obec Brhlovce, nie tak ďaleko od miest ako Dudince, Krupina, či Banská Štiavnica. Práve toto sú miesta, ktoré ak plánujete navštíviť, môžete spojiť aj s návštevou Brhloviec. Kto nemal doteraz možnosť bližšie toto miesto spoznať, môže objaviť ďalší zaujímavý poklad s medzinárodným významom, pre ktorý nie je nutné chodiť do vzdialenejších kútov sveta.

Od 1983 rezerváciou ľudovej architektúry

Všade uvádzaný predpoklad dôvodov, prečo sa miestni uchýlili k hĺbeniu obydlí do škál boli turecké výboje. Práve Turci, ktorí majú sami doma niečo podobné, mali motivovať miestnych na vyhlbovanie skrýš. Nie je jasné, či na rovnakých miestach na akých je dnes možné nájsť spomínané obydlia.

Brhlovce a skalné obydlia

Je však jasné, že už v 18. storočí miestni veľmi dobre vedeli o mäkkej hornine, do ktorej sa dá vysekávať a získavať tak priestor so zachovaním pevnosti horniny nad sebou. V roku 1983 si československé úrady všimli a zhodnotili toto miesto ako prínosné, ako ukážku dávnej architektúry a tým získalo štátnu ochranu. Do roku 1988 tu bývala ako posledná rodina Ladislava Homolu, pričom v minulosti v celom dvore bývali aj tri rodiny, potom už bola usadlosť postupne pripravovaná na trochu iný osud. V roku 1992 bolo miesto sprístupnené. Odvtedy ako pamiatková rezervácia ľudovej architektúry má svoje zmienky v slovenských sprievodcoch a nezabúda sa na ne ani pri medzinárodných propagačných podujatiach. Predsa len lákať vo vyspelej Európe na bývanie v skalách je nezvyčajné. Lenže už tomu dávno nie je tak.

Brhlovce
Brhlovce

 

Bývanie, skladovanie aj vystavovanie

Kým v minulosti naozaj niekoľko stavieb, hoci slovo stavba pri vyhlbovanom dome znie nie príliš presne, slúžilo na celoročné bývanie, dnes nie je strechou nad hlavom nikomu. Ulica Šurda, kde sa nachádzajú na jedinej ulici bežné domy aj staršieho dáta, ukrýva skalné obydlia práve za súkromnými domami nachádzajúcimi sa po pravej strane, ak prichádzate od parkoviska. Nikto z miestnych nepotrebuje bývať v síce príjemne chladných, no na dnešné pomery už nekomfortných miestnostiach. Slúžia skôr ako letné kuchyne a skladové priestory. Len časť z miestnych obydlí sa dá bližšie pozrieť cez zatvorené okná, nahliadnuť na mieru dostavby, či využitia pôvodného tvarovania kameňa. Veľmi nízky strop vtedajší ľud nepotreboval vyšší. Jeden z domov na ulici Šurda má dodnes na dvorčeku veľkú kamennú vaňu, ktorá by mohla mať vysokú hodnotu pre výnimočnú zachovanosť. Je tu niekoľko domov, ktoré vyzerali horšie na starších fotografiách a človek im v súčasnosti dodal druhý život. Tá najcharakteristickejšia stavba, ikonicky známa skalná z Brhloviec sa nachádza hneď na začiatku Šurdy a tvorí súčasť Tekovského múzea v Leviciach.

Tekovské múzeum v Brhlovciach

Vysunutá expozícia Tekovského múzea v Brhlovciach, ktorú tvorí práve skalné obydlie pri domovej usadlosti číslo 142, sa rozprestiera okolo jedného dvora vydláždeného kameňom. Nebyť pohotovej ráznej pani sprievodkyne, ktorá spravuje pokladňu v miestnom domčeku, našlo by sa mnoho návštevníkov, čo príde do dvora múzea, vyfotografuje si miestnu pamiatku a veselo aj odíde. Ako súčasť významného múzea je toto miesto udržiavané a zachovávané aj pre ďalšie generácie. Najmä je vybavené zbierkovými predmetmi, ktoré zobrazujú miestne druhy obživy, opracovanie kameňa, spracovanie ľanu a ďalších činností, ktorým sa Brhlovčania a ľudia na okolí venovali.

Dominantou dvora je séria vyhĺbených miestností v mäkkom sopečnom tufe. Nízky strop miestností na prízemí celkom postačoval, najmä vrstva horniny sa zhodou okolností aj stáva tvrdšou v časti, kde je vytvorený strop. Priamo z dvora je prístupných pár drobných výklenkov slúžiacich ako kurín, či drobný sklad. Väčší výklenok s dostatočným zastrešením je dnes plochou na prezentovanie miestnych nástrojov a kamenárskej činnosti, kde dodnes vidieť aj farbu a jeden z kamenných krížov. Letná kuchynka má vybavenie veľmi podobné na to, ktoré mávali aj naše babky v podobne vybavených letných kuchynkách. Zaujímavá je miestna extrémne hlboká studňa, pri ktorej aby získali vodu, museli ísť naozaj hlboko. Za ňou sa nachádza ďalšia miestnosť vyhĺbená do skaly slúžiaca ako skladové priestory. V samotnom dome, ktorý je zároveň pokladňou a prvým miestom výkladu sprievodkyne, sa nachádza prezentácia ľudového bývania. Oveľa zaujímavejšia je vysoká, hoci malá budova na druhej strane vstupnej brány, ktorá štítom otočeným do ulice v sebe ukrýva veľmi starú, no zachovanú ukážku dobového bývania pred viac ako 100 rokmi vrátane textilu a domácich dekorácií.

Brhlovce

Miestnosť dnes pripomínajúca terasu

Jedna z miestností, ktoré sú na druhom podlaží sprístupnené schodmi nám dodnes dokazuje, že sa do nej vstupovalo rovnakým spôsobom aj v minulosti. Svedčí o tom pevný materiál pod schodmi a využívanie na ďalšie priestory a kurín. Najmä dnes toto miesto pôsobí ako oddychová terasa s pekným výhľadom von. Zábradlie a vystavené muškáty pôsobia ako terasa na bežnom dome. Rozdielom však je, že ide o kameň a priestor v ňom. Dno aj steny so stropom sú na bielo omietnuté a upravená je aj malá miestnosť vedľa, do ktorej sa vstupuje cez dvere a nízku zárubňu. V nej je jasne viditeľné ako bol priestor vysekávaný. Nejde o rovné steny, ale nevyhladenú horninu v ktorej dodnes vidieť špicaté výseky od krompáča.

Brhlovce

Ak sa vrátime na „terasu“, viditeľný je tu výklenok vytvorený zrejme ako odkladací priestor. Celkom iným výklenkom je časť, ktorá zrejme v minulosti pôvodných staviteľov prekvapila a to nemilo. Rozpoznateľná je v dolnej časti ľavej steny prírodná puklina a priestor, cez ktorý sem zrejme pretekala povrchová voda a aj preto tu ďalej do podlahy vyhĺbili odvodňovací kanálik, ktorý mal vodu odvádzať preč. Toto miesto je dnes vybavené niekoľkými tabuľami s textom a fotografiami, ktoré prezentujú život miestnych a históriu obce.

Brhlovce

 

Organizačné a vstupné informácie:

  • Vstupné: veľmi smiešne, tak malé, že si nepamätáme, že by sme niečo platili
  • Fotografovanie: 3 EURÁ
  • Otvorené: od apríla do októbra každý deň od 09:00 hod. do 16:00 hod. Mimo tieto mesiace je otváracia doba iná.
  • Sprievodkyňa s výkladom: ochotná a priateľská, rázna pani

Prístupnosť miesta

Parkovanie v obci nemá jasné pravidlá a ani veľmi vyznačené plochy. Že ste správne vám napovie buď plná plocha využívaná na parkovanie pri miestnom pohostinstve s dvorom pri potôčiku, alebo miestni. Čo naozaj prekvapilo, boli rodené Brhlovčanky pri potravinách Jednota, školáčky, možno stredoškoláčky, ktoré nevedeli povedať, kde sa nachádzajú skalné obydlia, len „to je niekde tam vzadu“. Jedna z kľúčových cedulí (výrazne žlté, no jedna smeruje k Tekovskému múzeu a jedna k Tekovskému múzeu skalné obydlia) bola totiž pri spomínanom pohostinstve pretočená. Parkovanie s neistotou a nález pár metrov od pohostinstva nachádzajúcej sa cestičky vás už správne nasmeruje na veľmi príjemný nový chodník z lepeného drobného štrku, ktorý aj po takmer úplnom dokončení ešte blokujú palety s materiálom, takže sme si neboli istí, či je ulica Šurda sprístupnená, alebo nie. Dostupný a priechodný kočíkom, a neskôr aj pre vozičkára. Samotné múzeum môže byť prístupné ťažšie. Pohybovo obmedzení návštevníci môžu mať problematické dosiahnuť poschodie po schodoch.

Pripravil TG.

Slovenská rarita, skalné obydlia v Brhlovciach a ulica Šurda
5 (100%) 1 hlas[ov]
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.
Viac:
Nová Káhira
Egypt začal stavať v púšti nové hlavné mesto. Čau, Káhira!

The Hunter Call of the Wild
The Hunter: Call of the Wild, úchvatná hra na poľovníka

Čínština, Číňanka a Čína
Najpoužívanejšie jazyky na svete: kde a ako rozprávajú?

Zavrieť