V minulosti charakter stravy závisel najmú od okolitej prírody a možností, ktoré poskytovalo pestovanie rastlín a chov zvierat. Na charakter stravy značne vplývalo aj spoločenské a rodinné prostredie, tradície. Ďalej to bolo pôsobenie kláštorov, ktoré okrem varenia piva a výroby vína súvisí aj s rozvojom ovocinárstva, zeleninárstva, prípravou pôstnych jedál, chovom rýb v kláštorných rybníkoch. Ďalšou podmienkou určujúcou ráz kuchynské umenia mala aj geografická poloha Slovenska a spolu s ňou kolonizačné vplyvy. Zatiaľ čo na juhu prevládalo poľnohospodárstvo v severných, hornatých oblastiach Slovenska to bolo najmä salašníctvo, ktoré sa rozšírilo a zlepšilo najmä po kolonizácií na valašskom práve. S tým súvisí aj spracovanie ovčieho mlieka a výroba mliečnych produktov.
S rozvojom obchodu, potravinárskych remesiel, potravinárskeho priemyslu sa tieto vplyvy značne rozšírili.
Slovenská kuchyňa bola značne ovplyvnená výrobou bryndze (bryndzové halušky), založením veľkých mlynov.
Od druhej polovice 19. storočia k rozvoju slovenskej kuchyne prispel aj novozaložený spolok Živena, vzdelávateľný a dobročinný spolok slovenských žien, ktorý okrem iného učil dievčatá kuchárskemu umeniu.
Dôležitú úlohu zohrali aj vplyvy susedných národov a to najmä uhorská, rakúska, česká a poľská kuchyňa. Tieto vplyvy sú najciteľnejšie po druhej svetovej vojne kedy sa u nás udomácnili jedlá s použitím papriky a rajčín (rôzne druhy gulášov, perkeltov, paprikášov). Okrem toho zdomácneli aj jedlá ako rezeň, lečo, ragú atp.
K spomínanej geografickej polohe je potrebné spomenúť aj miestne a regionálne rozdiely, ktoré ovplyvňovali najmä prírodné podmienky.
Pripravila BB.
