Nemálo detí zaspáva pri zapnutom rádiu, alebo potrebujú mať televízor pri zaspávaní. Aj pre mnohých dospelých je nepredstaviteľné zaspať bez únavy len tak bez zapnutého rádia. Zdalo by sa, že sú to skrátka ľudia, ktorí vnímajú náhle ticho ako pocit opustenia, odlúčenia, alebo dokonca niektorí z nich radšej vnímajú hudbu, než škrabot myší na povale, alebo iné znepokojujúce zvuky. Strach z nich opadne, ak ich prehlučí hudba. Príčiny strachu môžu byť naozaj rôzne, rovnako ako intenzita strachu z ticha.
Keď ticho nie je súčasť relaxu a pokoja
Ticho je často oslavované ako symbol duševnej rovnováhy, pokoja a harmónie. Mnohé meditačné techniky učia, ako sa ponoriť do ticha a nájsť v ňom seba. No nie každý ho takto vníma. Pre niektorých ľudí je hlboké ticho nepríjemné až desivé. Keď prestane hrať hudba, zhasnú sa svetlá a okolitý svet sa utíši, nenastane pokoj, ale nečakaná konfrontácia s vlastnou mysľou. Vtedy môže prísť úzkosť, panika, vnútorné chvenie alebo dokonca pocit ohrozenia. Niektorí to popisujú ako pocit, že sú „vo vákuu“, kde sa minulosť, prítomnosť aj budúcnosť zrazu zjavia naraz a nedajú sa potlačiť. V extrémnych prípadoch môžu byť takéto stavy súčasťou psychiatrických porúch alebo špecifických fóbií, o ktorých verejnosť vie len málo. (veľký zoznam fóbií nájdete u nás v článku >>>)
Fóbie a problematika
Jednou z nich je napríklad sedatofóbia – strach z ticha. Ide o úzkostnú reakciu na situácie, keď je okolo úplne ticho, bez akéhokoľvek zvuku či pohybu. Ľudia so sedatofóbiou často spia pri zapnutom rádiu alebo televízore, potrebujú neustálu stimuláciu, aby sa necítili izolovaní alebo „prázdni“.
Inou zvláštnou reakciou je anemofóbia, čiže strach z bezvetria alebo naopak vetra – človek vníma aj mierne zmeny v pohybe vzduchu ako výstražné znamenie. Ak nastane úplné bezvetrie a ticho, mozog niektorých jedincov to vyhodnotí ako stav ohrozenia – ako predzvesť niečoho neprirodzeného, nepriateľského alebo katastrofického. Tento strach môže súvisieť aj s traumatickou skúsenosťou z detstva, keď bol pokoj alebo ticho spojený s násilím, trestom alebo emocionálnym zanedbaním. Pre iných je to len nevedomý pocit, že „keď všetko stíchne, niečo nie je v poriadku.“
Štúdie a vnímanie ticha
Štúdie ukazujú, že ticho môže byť vnímané ako senzorická deprivácia, najmä v prostredí bez pohybu, svetla a zvukov. Unikátnym priestorom pri štúdií ticha je tzv. anechoická komora – špeciálna miestnosť, ktorá absorbuje všetky zvuky aj ozvenu. V USA existuje laboratórium, kde ľudia skúšali vydržať v takejto komore čo najdlhšie. Väčšina nevydržala viac ako 20 minút. Po pár minútach začali počuť vlastné srdce, prúdenie krvi v cievach, zvuk trávenia či jemné kĺzanie očí v očných jamkách. Mozog, ktorý je zvyknutý spracúvať podnety zvonka, v tichu „zapne vnútorný režim“ – a začne vytvárať vlastné zvuky, myšlienky a predstavy. Ak sú tieto myšlienky nevyrovnané, nezvládnuté alebo potlačené, v tichu sa derú na povrch a vyvolávajú panickú reakciu.
Nie všetky tieto reakcie sú patologické. Ticho a nehybnosť môžu jednoducho pôsobiť neznesiteľne pre moderného človeka, ktorý si zvykol na nepretržitý tok informácií, zvukov a podnetov. Pre mozog, ktorý je neustále zaneprázdnený, je náhly výpadok zvukov niečo ako výpadok systému. Vzniká nervozita, nutkanie „niečo zapnúť“ alebo aspoň rozprávať. Psychológovia hovoria, že ide o útek pred vlastným vnútrom – čím viac hluku máme okolo seba, tým menej počujeme to, čo nás v skutočnosti trápi.
Musíme mať pochopenie, pretože je tu aj filozofický uhol pohľadu
Preto nie je prekvapením, že niektorí ľudia považujú ticho za najhlučnejšiu vec, akú kedy zažili. Nejde o slabosť, ale o výzvu vyrovnať sa so sebou samým. A práve preto môže byť ticho rovnako liečivé, ako aj bolestivé – záleží len na tom, čo v ňom nájdeme. Ľudia, ktorí majú strach z ticha však majú pravdu. Ak je v detskej izbe náhle ticho, zväčša to naozaj znamená pohromu. Ticho samotné sa môže reálne spájať niektorým ľuďom s pohromou, tragickou smrťou a zraneniami blízkych. Ich skúsenosť sa zapisuje hlboko a nedá sa zmazať. Rovnako ako samotná filozofia ticha. Je následkom po deštrukcii a smrti. A celé to má až hrôzostrašnú logiku.
