Na Kutnohorsku v Čechách sa nachádza opustený areál bývalej tehelne Chmeliště, ktorého história siaha do obdobia priemyselnej výroby tehál. Po ukončení ťažby hliny a odchode priemyselnej činnosti sa táto lokalita postupne menila. Ako pustú si ju však príroda vzala späť. Ľudskou činnosťou vznikli terénne úpravy, vyťažené vrstvy zeminy, rôzne zahĺbenia a výmole, ktoré sa naplnili vodou a pretvorili sa na malé jazierka a mokrade. Činnosť človeka tak menila zloženie vrstiev, aké by sa zrejme cielene nikdy nepodarilo vytvoriť. Takéto náhodne vzniknuté prostredie už dnes nie je miestom výroby, ale významnou prírodnou lokalitou, ktorá prekvapuje bohatstvom rôznych organizmov vrátane húb.
Chmeliště, ako raj pre huby
Mykológovia, teda odborníci na huby, sa v predchádzajúcej sezóne pustili do systematického mapovania výskytu húb v tejto lokalite. Ich výskum potvrdil, že vo Chmelišti sa vyskytuje 149 druhov veľkých húb, medzi ktorými figurovali aj druhy, ktoré patria medzi vzácne alebo ohrozené. Tento počet však netreba vnímať ako konečný. Počet nájdených druhov a ich konkrétny zoznam sa totiž môže líšiť podľa roka, počasia, vlhkosti či sezónnej dynamiky rastu húb — v inom roku by odborníkov mohlo privítať úplne iné zastúpenie húb, vrátane ďalších zriedkavých druhov.
Šťastím pre zachovanie tejto oblasti je, že bola odkúpená Českým zväzom ochránců přírody. Miesto je tak chránené a riadne označené, sledované a vyhodnocované. Chránia ho pred výstavbou a narúšaním.
Význam húb sa prehliada
Huby sú v prírodných spoločenstvách základnou súčasťou ekosystému. Zohrávajú dôležitú úlohu pri rozklade organickej hmoty, obmene pôdy a reťazení živín, ktoré následne využívajú rastliny aj ďalšie organizmy. Napriek tomu sa ich význam často prehliada. V diskusiách o ochrane prírody a pri povoľovaní stavebných zásahov sa oveľa častejšie hovorí o chránených rastlinách, ohrozených živočíchoch, vtákoch či obojživelníkoch, zatiaľ čo huby zostávajú na okraji záujmu. Aj keď sú pre fungovanie prírodných spoločenstiev neoddeliteľné, neexistuje toľko opatrení, ktoré by ich výskyt alebo biotopy cielene chránili, ako je to napríklad pri vtáčích územiach alebo miestach známeho výskytu vzácnych žiab.
Príbeh tehelne Chmeliště je jedinečný práve tým, že ľudská aktivita, ktorá pôvodne nebola zameraná na ochranu prírody, vytvorila prostredie, ktoré sa stalo priaznivým pre biodiverzitu. Naplnené výmole, jazierka, vlhké stanovištia a rôzne ekologické niky poskytujú podmienky pre zadržiavanie vlhkosti a následne rast húb, ktoré by sa na bežných miestach nenachádzali v takej rozmanitosti. Toto miesto tak slúži ako príklad toho, že príroda má schopnosť pretvárať a osídľovať prostredia, ktoré človek priamo neplánoval ako prírodnú rezerváciu. To, čo vzniklo náhodou, dnes má hodnotu pre vedcov i pre tých, ktorí si vážia biodiverzitu.
