Recenzia: Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti, D. Lagercrantz

Recenzia: Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti, D. Lagercrantz

Asi tomu mohol nedávno len ťažko niekto uveriť, že slávna trilógia Millenium sa dočká pokračovania. Dôvodom bol hlavne fakt, že autor trilógie Stieg Larson zomrel v roku 2004. Iný autor = iná kniha, poviete si, no nemusí to byť celkom pravda. Vydavateľstvo Norsdets ešte v roku 2013 oznámilo, že David Lagercrantz napíše pokračovanie známej trilógie. Štvrtý názov uvedený vo Švédsku ako Det som inte dödar oss a všade inde vo svete ako Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti, vychádza koncom augusta 2015 na úplne celom svete súčasne. Na Slovensku vo vydavateľstve IKAR.

Millenium 4

Príbeh má čo povedať
Čítaním každej jednej knihy mal čitateľ pocit, že sa dozvedel mnohé, každá kniha mohla tvoriť samostatný príbeh, no navzájom boli poriadne posplietané. Tretí diel, akoby bol vyvrcholením zamotaného deja plného špionáže, pretvárky a poriadne posplietaných vzťahov. Skeptik by zhodnotil pokus pokračovať v dokončenom príbehu za umelý čin „nasilu“. Možno v prvej chvíli aj ja. Má vôbec čo povedať a do akej miery ho má čitateľ prijať ako skutočné Millennium? Možno pomôže nemyslieť na meno autora, ale začítať sa do prvých strán. Príbeh totiž pokračuje, ba dokonca sa má kam uberať. To najzásadnejšie rozuzlenie niektorých udalostí aj zo života Lisbeth Salanderovej sa totiž odohráva práve tu.

Iný autor = stále tá správna línia
Hoci iný autor, aj po niekoľkoročnom odstupe nenachádzam zásadný rozdiel. Príbeh plne napínavý od začiatku do konca, v ktorom nepotrebuje čitateľ preskakovať psychologické výlevy, či hluché miesta bez obsahu, si drží svoje tempo, prípadne pridáva grády. Hlavnou dejovou líniou je snaha uznávaného vedca a počítačového experta Franza Baldera o získanie svojho autistického syna Augusta, ktorý sa však prejaví ako génius. Túto líniu však čoskoro pretne vražda, ktorej svedkom bude práve malý August. Pracoval na vývoji mimoriadne cennej technológie umelej inteligencie, ktorá sa stala záujmom viacerých mocností a organizácií.

Z počiatku autor do deja veľmi Lisbeth Salanderovú nezapája. Svoje miesto si nachádza len v útržkoch stále v spojitosti s jej hackerským umení a službami, ktoré môžu využiť aj iní. S Mikaelom sa nestýkajú, no on napriek tomu má vo svojom počítači zložku, o ktorej vie len ona, cez ktorú by sa spolu dokázali spojiť. Vražda Franza Baldera, jeho práca na umelej inteligencii obrovskej hodnoty, ale aj život Lisbeth Salanderovej a zlé vyhliadky pre fungovanie redakcie Millenia z počiatku vôbec nesúvisia, no druhá polovica diela už naberá kontúry oveľa viac premysleného deja. Jeho postupné rozmotávanie privádza čitateľa k odhaleniu ešte väčších spojitostí, pre ktoré sa samotná Lisbeth zapojila do prípadu vyšetrovania vraždy, záchrany jediného priameho očitého svedka a jasné začína byť mnohé aj samotnému Mikaelovi Blonkvistovi, ktorý sa vďaka tlačovej agentúre a jej vymysleným správam o jeho nespolupráci s políciu dostal do určitej nemilosti verejnosti. Rozuzlenie prípadu teda má priniesť aj odhalenie pravdy pre samotného Blonkvista a tak trochu očistenie jeho mena, aj keď na toto priamo autor nepoukazuje a možno má byť vedľajším produktom vyriešenia prípadu.

Tajomstvá Lisbetinej rodiny sa odhaľujú oveľa viac. Postupne sa čitateľ dozvedá viacero zaujímavostí z deja a dokáže si vďaka dobrému popisu situácií správne vyskladať celý priebeh. Oveľa viac sa spomína práca tajných agentov a vládnych bezpečnostných agentúr, než kedykoľvek pred tým. Spoznávame niekoľko postáv, ktorých život sa krúti okolo špionáže švédskej, ale aj americkej. Tak trochu sa nám rozvetví aj Zalačenkova rodina. Tá je spojením, ktoré zaujalo Lisbeth, hoci pôvodne o spojení s jej osobou a minulosťou ani netušila.

Očakávaný a úspešný
Napriek tomu, že samotný autor sa nesnaží hrať na pokračovateľ a štvrtý diel považuje za voľnejšie pokračovanie v ktorom chcel dať rozuzlenie niektorým nedopovedaným drobnostiam, či jasný záver okolo Lisbetinej minulosti, podarilo sa mu vystihnúť slušnú atmosféru, čitateľnosť a „miléniový“ smrad s ktorým si môže nájsť čitateľa. Odporcovia akéhokoľvek pokračovania v dielach pod iným menom samozrejme budú nachádzať množstvo dôvodov, prečo nedať knihe šancu. Treba sa však nechať vtiahnuť do deja tejto viac ako 400 stranovej knihy s peknou obálkou hlavy chlapca na pozadí priemyselnej časti Stockholmu.

Recenzia: Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti, D. Lagercrantz
Ohodnoť tento článok
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.
Viac:
cierneklamstva-kniha
Čierne klamstvá, knižná novinka a milostný trojuholník

Bratislava auto na aute
Záhada v Bratislave: objavujú sa autá postavené na sebe

Spánok, snívanie
Snívanie počas noci: zápisky snov nedovolia zabudnúť

Zavrieť