Každý zažil školské časy a má nejaké spomienky na rôznych učiteľov. Tak ako sme aj my bežní ľudia rôzni, povahou, agresivitou, či závislosťami, rovnakí ľudia sú aj učitelia. Na vec sa pozerám jednak ako večný študent, ale aj ako bývalý učiteľ. Väčšinou počas nášho detstva platilo, že učiteľ musí mať vždy pravdu a dieťa nemôže učiteľa poopraviť, ak spraví chybu. Poníži ho pred ostatnými a za to je trest. Z čias základnej školy si pár spolužiakov všimlo, ako znie príprava na písomnú prácu nemenovanej slovenčinárky na Strednom nemaďarskom Slovensku.
„Napíšeme si písomnú prácu. Do tejto rady si sadnú všetci z druhej rady a do tejto rady všetci z tretej rady. Doporučujem vám neodpisovať a doporučujem nešuškať. Test vo variante A si v každej lavici vezme ten pri okne, test vo variante B bude mať len ten na strane dverí.“ skúste pri tejto záplave brutálneho útoku voči slovenčine protirečiť, ba čo viac. Skúste písať naozaj gramaticky správne a po slovensky, zároveň po dobre zvládnutej písomke dúfať, aby vám nakoniec dala naozaj aj správne hodnotenie. V našom dávnom prípade šlo o asi dvojtýždňové suplovanie, chválabohu. Sú však aj takí, ktorí učia slovenčinu, literatúru, ale aj pokojne čokoľvek iné, celé roky a práve od nich sa deti následne naučia najčastejšie hlody, ktoré vypúšťajú z úst. Mne sa podarilo nájsť zopár prepísaných záznamov a spojil som ich s tým, čo pozorujú dvaja súčasní školáci po tom, čo sami spozorneli pri niektorých slovách a ich správnych tvaroch a zapísali si ich po mojom vzore. Ide len o pár záznamov, ktoré pred vyhodením možno poslúžia na zábavu a ako motiváciu napísať nám do komentárov vaše možno ešte zábavnejšie zážitky a útoky na slovenčinu.
Dáme si kvíz
Koľko gramatických chýb pri výslovnosti a v poznámkach nájdete vy?
„Deti, ideme vonku.“
„Nehajte tie stromy“
„Kaje to ideš, nevidíš chodník?“
„Komu patrí ten rohlík so salámom a ten s marmeládou?“
„Kojenie dieťaťa je celkom prirodzená vec.“
„Čo tam vzadu sedíš jak päť kilov zemiakov? Presaď sa dopredu!“
„Mne sa nebuňdete smiať! Nebuňdete!“
„Kto mi dal do šufľa tie nastrihané papierky?“
Pár zachránených poznámok v žiackej knižke pred slávnostným spálením:
- Neznámy žiak mi do šufľa napchal nastrihaný papier. Váš syn sa pri tomto zistení nezdržal hlasného smiechu a provokačne si zapísal, čo som povedala.
- Žiak hodil na tabuľu chleba s pomazánkou.
- Žiak namazal cudzí plivanec spolužiakovi na tvár.
- Žiak do umývadla vylial nijakú neznámu hustú kvapalinu a upchal umývadlo.
Ani u nás veľmi nevieme po slovensky, občas sa chyba stane. Je to však rozdiel, keďže my svoj jazyk neodovzdávame výučbou ďalej žiakom. Horší je učiteľ, ktorý nezmení. Nepozná slová natrieť, nátierka, dojčiť, variant, odporúčať, nechať, zásuvka a skloňovanie slov kilo a kíl, ba dokonca popiera ich existenciu.
Obohatil Juraj a Samo H., vlastný archív
