Inkvizícia našich krvavých dejín: Čarodejnice upaľovali aj u nás

inkvizícia

Zdá sa až neuveriteľné, že inkvizícia – upaľovanie čarodejníc, ktoré poznáme z filmov, sa odohrávalo aj v našich končinách. Ženy obvinené z bosoráctva sa ocitli vo väzení z rôznych dôvodov. Mohlo ísť o ženu poznajúcu moc byliniek. Mohla byť dôležitým radcom v dedine, keď jej rada zlyhala a znepriatelila si kľúčového človeka v komunite. Mohla to byť žena so psychickou poruchou, alebo len žena, ktorej sa objavila hrčka na nohe. Aspoň tak to spomínajú niektoré historické záznamy. Ak sa náhodou v stodole podivnej ženy usídlila čierna mačka, ľudia nadobudli istotu. Dôvodov a previnení, ktoré mohli stáť za uväznením a inkvizičným súdom mohlo byť v minulosti viacero.

V Krupine sa dokonca niekoľkokrát objavili nálady, v ktorých súdna moc a predstavitelia mesta priamo vyzvali občanov, aby v rámci čistenia spoločnosti podali návrhy mien ľudí, ktorí by mohli byť súdení a vyšetrovaní pre bosoráctvo. Spôsobov a dôvodov, kedy sa žena ocitla vo väzení, mohlo byť naozaj veľa. Ako spomína bohatá kniha na podobné udalosti Miesta zločinu a tragédií (bux.sk | martinus.sk | PantaRhei), mohlo sa stať, že sa v dome osamelej ženy usídlila túlavá čierna mačka a poverčivosť ľudí mohla získať potrebný podnet pre podozrenie.

Inkvizícia v našich dejinách

Na rozdiel od západnej Európy a Španielska, inkvizíciu u nás neviedla cirkev. Kniha Malleus maleficarum, ktorú poznáme pod názvom Kladivo na čarodejnice z roku 1487, bola vydaná ako súbor odporúčaní pri odhaľovaní, výsluch a pri určovaní trestov pre bosorky. Stáli za ňou dvaja sfanatizovaní mnísi, ktorí mali nepochybne vnútorné problémy a trpeli neuveriteľnou nenávisťou voči ženám. Vytvorili dielo plné šialených nezmyslov, ale do knihy zakomponovali niekoľko textov priamo od pápeža. Tým vytvorili priam až dokonalú kombináciu, ktorá pôsobila dojmom priameho posvätenia pápežom. Nič podobné sa totiž dovtedy nepodarilo, pracovanie s informáciami a manipuláciou tým, ako má dielo vo výsledku vyzerať, mohlo spôsobiť, že čo bolo v takejto knihe dané, bolo posvätné a prísne. Kniha sa dostala aj do Uhorska. Na rozdiel od iných krajín sa však súdnictvu venovali skutočné súdy a radnice. Nešlo o súdy cirkevné, ktoré okázalo demonštrovali boj proti diablovi.

Napriek tomu mnohé ženy trpeli. Vo väzniciach bolo ich priznanie vynucované rôznymi procedúrami. Pálením sviečkou, naťahovaním, palicovaním, bičovaním, aj mnohými inými tortúrami. V určitom období sa zavádzali Božie súdy, ktoré mali pri ťažkých úlohách dokázať, či je odsúdená vinná alebo nie. Kniha Miesta zločinu a tragédií (bux.sk | martinus.sk | PantaRhei) prináša dôležitú myšlienku, ktorá sa týkala nesmierneho fyzického utrpenia počas mučenia. To mohlo mať za následok vážne poruchy psychiky. Kolapsy a pomätenie, ktoré mohlo stáť za pocitom úspešného odhalenia diabla a posadnutého človeka.

Kde sa na Slovensku upaľovali čarodejnice?

Pojem čarodejnice nie je úplne správny. Pomenúva však rozsudok, previnenie a obete. Ženy, ktoré boli za čarodejnice označené, hoci reálne čarovať nevedeli a ani nemohli. Na Slovensku sa čarodejnice upaľovali na raždí, či dokonca v špeciálnej klietke, ako upozorňuje práve kniha Tomáša Galierika Miesta zločinu a tragédií. Dočítať sa v nej môžeme o prípadoch rôznych procedúr a osudov žien, či celých skupín obvinených. V niektorých prípadoch šlo dokonca o mužov. Známe sú aj rozsudky, ktoré znamenali pri odsúdenej milosť. V skutočnosti však omilostenie mohlo znamenať len ušetrenie pred upálením. Namiesto upálenia usmrtili obvinenú sťatím hlavy a až následne jej mŕtve pozostatky dali spáliť. Oproti utrpeniu v ohni, kedy človek zomiera na kolaps organizmu po nepredstaviteľnej bolesti, bolo sťatím pre odsúdenú len slabou útechou.

V rámci počtov odsúdených a upálených žien je zaujímavá Krupina, Šamorín, ale aj Bratislava. Kniha Miesta zločinu a tragédií prináša dych-berúce a ťažké čítanie o našej minulosti. Miest a konkrétnych ulíc, námestí a priestorov uvádza ešte ďaleko viac. O to je poznávanie histórie šokujúcejšie, ak si v zozname miest nájdete to svoje, o ktorom ste si mysleli, že ho veľmi dobre poznáte. Netýka sa pritom len stredoveku a rokov 17., 18. a 19. storočia. Siaha aj do oveľa mladších tragédií. Prináša napríklad pohľad na vysťahované dediny pre výstavbu vodných nádrží, alebo pre iné katastrofy. Spomína vážne tragédie v našich dejinách, letecké nešťastia a uvádza pritom konkrétne miesta. také, na ktoré by sme nemali zabúdať, mali by zostať nezabudnuté okolností, prepojenia, ale mali by byť aj pre mnohých poučením do budúcna.

foto a viac info: https://www.facebook.com/tgalierik/

Mohlo by zaujímať tiež:
Roman Autor článku s tematikou zábavy, televízie, alebo niektorých spoločenských problémov. Pochádza zo stredného Slovenska a na striedačku žije v Rakúsku.