V dnešnom digitálnom svete je internet neodmysliteľnou súčasťou našich životov. Bohužiaľ, táto anonymná sféra vytvára ideálne prostredie pre nebezpečných jednotlivcov – pedofilov, vydieračov a agresorov – ktorí hľadajú zraniteľné obete medzi deťmi, mladými, osamelými, aj celkom obyčajnými ľuďmi. Každý z nich je v rôznej miere odolný voči neznámym ľuďom, ktorí prichádzajú so záujmom o komunikáciu. Nie sú to pritom automatizované systémy, ale najnebezpečnejšie sú práve účty živých ľudí, ktorí vynaložia veľa času a taktiky na živú komunikáciu. Títo predátori často využívajú anonymitu, aby sa zapájali do komunikácie, ktorá je na prvý pohľad neškodná, no postupne prerastá do nebezpečných manipulácií. Čo však robiť, ak takúto osobu odhalíte? Stačí len prerušiť kontakt, alebo je potrebné konať ďalej?
Typický scenár: Ako predátori útočia
Predátori (pedofil, falošný milovník – americký vojak, vydierač, vymáhač, kšeftovač, hovorme im akokoľvek) na internete často začínajú s nevinne vyzerajúcimi otázkami, budujú dôveru a postupne posúvajú hranice komunikácie. Často sa snažia manipulovať obeť, aby im poslala fotografie, intímne informácie alebo aby vykonala určité činy. Ak obeť zistí, čo sa deje, v mnohých prípadoch len preruší komunikáciu, zablokuje útočníka a odíde. No je to naozaj dosť?
Ak takéto správanie zostane nepovšimnuté a neohlásené, páchateľ pokračuje ďalej, často s novými účtami a novými obeťami. Tento cyklus pokračuje beztrestne, pretože nikto nezastaví ich činnosť. Účtov môže mať viac. Dokonca kým vy si ho zablokujete a ignorujete, táto skúsenosť – veľmi cenná skúsenosť, zostáva len vo vašej hlave, alebo na ňu celkom zabudnete, ak je ich viac. Napríklad ak to pokladáte za bežný jav a bežnú súčasť. Podobne ako tzv. Dick Photo, alebo u nás známy výraz Dickpic. Ide o nevyžiadaný obrázok pohlavného orgánu, ktorý je bežnou súčasťou nevyžiadanej komunikácie, ktorá je posielaná atraktívnym ženám na pokeci už dve desaťročia.
Prečo nestačí len „vypnúť“?
- Páchateľ zostáva aktívny: Ak len prerušíte komunikáciu a nič nepodniknete, umožňujete predátorovi pokračovať v jeho činnosti. Jeho ďalšou obeťou môže byť niekto menej skúsený, kto nepochopí, o čo ide, a páchateľ dosiahne svoj cieľ.
- Bez nahlásenia nie je dôkaz: Sociálne siete a služby nemajú ako vedieť, že daný účet je nebezpečný, ak ho nikto nenahlási. Do komunikácie sa nezasahuje. To by boli ešte kauzy, ak by niekto sledoval niekoho komunikáciu a služba by bola za „šmíráka“. Bez dôkazov a sťažností nemôžu konať ani moderátori, ani orgány činné v trestnom konaní.
- Prevencia ďalšej trestnej činnosti: Ak sa takýto účet nahlási a preverí, existuje šanca, že sa odhalí jeho spojenie s inými trestnými činmi alebo nahláseniami. To môže viesť k jeho zablokovaniu, prípadne k trestnému stíhaniu. Toto sa však nedeje, pretože nemáme inštitút a ani miesta, ktoré by sa podvodom a hrozbám tohto typu aktívne venovali. Chýba nám možnosť upozornenia na takéto nicky, ba nieje nič ani medzi projektami tretích strán.
Odporúčame: Tejto oblasti a témam sa venuje kniha Temná stránka slovenského internetu. MARTINUS.SK | BUX.SK | PANTARHEI.SK – Určite si ju pozrite.
Ako správne postupovať?
- Nahláste účet sociálnej sieti alebo platforme: Väčšina platforiem má funkcie na nahlasovanie nevhodného alebo nebezpečného správania. Uveďte presný popis toho, čo sa stalo, a prípadne poskytnite dôkazy (napr. screenshoty konverzácií).
- Informujte tretie strany: Ak máte podozrenie na trestnú činnosť (napr. žiadosť o intímne fotografie od maloletého), nahláste to polícii alebo organizáciám zameraným na ochranu detí (napr. na Slovensku sa môžete obrátiť na IPčko alebo na políciu cez elektronické podanie), portálu hoax.sk a najmä Facebook stránkam venovaným téme podvodov a agresorov.
- Nezostávajte ticho: Ak ste sami obeťou alebo ste svedkom takéhoto správania, podeľte sa o skúsenosti s dôveryhodnými ľuďmi. Zvýšenie povedomia môže pomôcť predísť ďalším obetiam. ideálne je kontaktovať médiá. Vtedy totiž môžeme dúfať, že sa témou po nejakom čase zase začnú médiá venovať a oživiť ju ako stále aktuálnu. Výborne to spravila spomínaná kniha Temná stránka slovenského internetu, ktorá vo svojich príbehoch uvádza viac takýchto problémov, ktorým sa dlhodobo nevenuje doslova žiadne zásadné osvetové miesto.