Osobnosť našich dejín, po ktorom je pomenovaná obec Golianovo. Generál Ján Golian bol generálom pomerne krátko, keďže sa ako cenná korisť ocitol v rukách nacistov a tí nehodlali verejne hovoriť, kde túto cennú korisť držia a aké s ním majú úmysly. Napriek neúspechu SNP môžeme práve exilovej vláde v Británii a vďaka ľuďom ako bol Ján Golian hovoriť, že Slovenský štát nebol nepriateľský. Ako priamy spojenec nacistického Nemecka sme mali stáť na strane porazených. Ale SNP, odboj a osobnosti akými bol aj Ján Golian nám zaistili lepšie renomé v povojnovej Európe. Vyhli sme sa spoločnému pomyselnému vrecu s porazeným Nemeckom. A nebolo to zadarmo.
Po oslobodení od nacistov prišla okupácia Sovietskym zväzom, nad SNP zavládla propaganda o hrdinstve Sovietskeho zväzu a do úzadia šli hrdinstvá slovenských vojakov a vodcov odboja. O generálovi Jánovi Golianovi budeme počas roka 2025 a 2026 ešte počuť. Kým bol a prečo by sme si mali jeho meno pripomínať?
Skúsený vojak Ján Golian
Ján Golian (26. január 1906, Dombóvár v Maďarsku ako dieťa slovenských rodičov – pravdepodobne jar 1945, Nemecko) patril k dôstojníkom, ktorí spojili profesionálny výcvik s jasným protifašistickým postojom. Po štúdiu na Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave (delostrelectvo) prešiel viacerými štábnymi funkciami. V slovenskej armáde pôsobil ako dôstojník generálneho štábu.
1. júla 1940 bol povýšený na majora gšt., 1. januára 1943 na podplukovníka gšt. V Banskej Bystrici ako náčelník štábu Veliteľstva pozemného vojska nadviazal konšpiračné kontakty s ilegálnou SNR a londýnskym exilom a pripravil rámcový plán ozbrojeného vystúpenia.
„Začnite s vysťahovaním“ – povel, ktorým sa začalo SNP
Po nemeckom vstupe 29. augusta 1944 vyslal Golian o 20:00 konšpiračné heslo „Začnite s vysťahovaním“, čím aktivoval ozbrojený odpor. O niekoľko dní neskôr (4.–5. september) sa stal veliteľom 1. československej armády na Slovensku; po príchode divízneho generála Rudolfa Viesta 7. októbra 1944 prevzal funkciu jeho zástupcu.
Povýšenia a právne spätné hodnosti v čase povstania
Povstanie vznikalo v právne a vojensky neštandardných pomeroch – s „dobiehaním“ formálnych hodností. Minister národnej obrany v Londýne (so súhlasom prezidenta E. Beneša) spätne upravil Golianove hodnosti 4. septembra 1944 tak, aby zodpovedali reálnym úlohám veliteľa: ten istý deň bol povýšený na štábneho kapitána gšt. (s retro účinnosťou k 1. 5. 1940), majora gšt. (k 28. 10. 1940) a podplukovníka gšt. (k 13. 5. 1944). Následne 3. októbra 1944 bol povýšený na plukovníka gšt. (s účinnosťou od 29. 8. 1944) a 4. októbra 1944 na brigádneho generála (s účinnosťou od 15. 9. 1944). Po vojne bol in memoriam povýšený na divízneho generála (1946) a v roku 1969 na generálplukovníka.
Ústup, posledné rozkazy a zajatie
Po obsadení Banskej Bystrice Nemcami vydal Viest (s Golianom po boku) v noci z 27. na 28. októbra 1944 na Donovaloch posledný operačný rozkaz: prechod na partizánsky spôsob boja. Ráno 3. novembra 1944 oboch veliteľov zajalo nemecké komando v Pohronskom Bukovci. Stalo sa tak na okraji osady po zrade pravdepodobne rumunského lekára, ktorého zajali predtým. Nemecké komando bolo odhodlané vypáliť osadu, keď Viest s Golianom usúdili, že nemalo cenu klásť odpor a svojim vzdaním sa ušetrili škody na majetku obyvateľom osady. To by sme mohli nazvať jedným z posledných hrdinstiev oboch generálov. Nasledovali výsluchy v Banskej Bystrici a Bratislave a transport do Berlína. Tam končí akákoľvek oficiálna zmienka, ktorá by nám s úplnou istotou napovedala, čo sa s nimi stalo.
Možná zmienka o ich osude sa týka údajného svedectva francúzskeho dôstojníka plk. A. Motteta. Podľa neho boli generáli spoločne s ďalšími väzňami z ciel č. 36 a 38 vo Flossenbürgu popravení v zákutí dvora v druhej polovici marca 1945. bez toho, aby tušili, ako na tom je budúcnosť ich krajiny a význam ich obety. Od konca vojny ich delilo už len niekoľko mesiacov. (svedectvo uvádza https://www.kgsr.sk/) Ak sa tak stalo, jeho malý syn Ivan mal v čase jeho popravy len 7 mesiacov. (zomrel až v roku 2019 v Prahe). S jeho matkou bol evakuovaný do ZSSR. Flossenbürg bol oslobodený Američanmi už v apríli, čiže zhruba mesiac od svedectva o poprave.
Nejasný koniec: čo vieme a čo už zrejme nezistíme
Pramene zaevidovali väznenie a výsluchy až do februára 1945; od tohto bodu sa dokumentačná stopa stráca. V literatúre sa často uvádza hypotéza, že Golian (spolu s Viestom) zahynul v koncentračnom tábore Flossenbürg, no doposiaľ sa nenašiel priamy nemecký dokument o poprave, mieste a dátume smrti. Šlo o hektické obdobie, kedy sa k evidencii už nepristupovalo tak dôsledne. Vládol chaos a neistota. Preto sa historici prikláňajú k záveru: po určitom dátume začiatkom roku 1945 už nemáme jednoznačné a verifikovateľné údaje o jeho osude.
Význam pre dejiny Slovenska
Golian je kľúčovou postavou moderných slovenských dejín:
- profesionálny štábny dôstojník, ktorý prepojil domáci odpor s londýnskym exilom a pretavil ho do reálneho vojenského plánu,
- veliteľ, ktorý dal rozhodujúci povel na začiatok SNP a riadil mobilizáciu a obranu v najťažšej fáze,
- symbol kontinuity protinacistického odboja, ktorého povstalecká legitimita bola po vojne potvrdená aj posmrtnými povýšeniami.
Chronológia kľúčových udalostí a hodností Jána Goliana (1944 – 1945)
29. august 1944 – Začiatok Slovenského národného povstania
O 20:00 vyslal Ján Golian konšpiračný povel „Začnite s vysťahovaním“, ktorým aktivoval ozbrojený odpor proti nemeckej okupácii. V tom čase pôsobil ako podplukovník generálneho štábu.
4. september 1944 – Veliteľ armády na Slovensku a spätne priznané hodnosti
Slovenská národná rada ho menovala veliteľom 1. československej armády na Slovensku. Súčasne boli v Londýne formálne „dočistené“ jeho hodnosti so spätnou účinnosťou: štábny kapitán gšt. od 1. mája 1940, major gšt. od 28. októbra 1940 a podplukovník gšt. od 13. mája 1944.
5. september 1944 – Povýšenie na brigádneho generála
SNR schválila jeho povýšenie na brigádneho generála, ktoré bolo neskôr potvrdené aj londýnskym velením.
3. október 1944 – Povýšenie na plukovníka generálneho štábu
Prezident Edvard Beneš ho povýšil na plukovníka gšt. s účinnosťou od 29. augusta 1944.
4. október 1944 – Povýšenie na brigádneho generála
Nasledujúci deň bol Benešom povýšený na brigádneho generála s účinnosťou od 15. septembra 1944.
7. október 1944 – Príchod Rudolfa Viesta
Po príchode divízneho generála Viesta sa Golian stal jeho zástupcom vo velení povstaleckej armády.
27.–28. október 1944 – Posledný rozkaz na Donovaloch
Spolu s Viestom vydal rozkaz na prechod k partizánskemu spôsobu boja po páde Banskej Bystrice.
3. november 1944 – Zajatie v Pohronskom Bukovci
Nemecké jednotky zajali Goliana aj Viesta. Nasledovali výsluchy v Banskej Bystrici a Bratislave a potom prevoz do Berlína.
Február 1945 – Posledné doložené stopy
Posledné overené správy o Golianovi pochádzajú z februára 1945. Ďalší osud, miesto a spôsob smrti zostávajú neznáme.
1946 – Povýšenie in memoriam
Po vojne bol povýšený na divízneho generála in memoriam.
1969 – Najvyššie povýšenie
V roku 1969 bol povýšený in memoriam na generálplukovníka.
Zaujíma vás táto téma? Pozrite si aj:
Vojenský historický ústav: „Generálplukovník in memoriam Ján GOLIAN“ – biografia a presné dátumy povýšení, funkcií a zajatia. https://www.vhu.sk/generalplukovnik-in-memoriam-jan-golian/
Pravda (Žurnál): „Kto zradil generálov? Ako, kde a kedy zomreli Viest a Golian“ – rekonštrukcia výsluchov, väzby do februára 1945 a nejasný koniec, hypotéza Flossenbürg. https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/729293-ako-kde-a-kedy-zomreli-generali-viest-a-golian/
Múzeum SNP | mosr.sk + zdroj foto: https://www.mosr.sk/54672-sk/osobnost-dna-brigadny-general-jan-golian/
