Nie je to len výplod ľudovej skúsenosti, keď sa hovorí, že „zvieratá vycítia zemetrasenie, búrku, či iné nešťastie skôr ako ľudia“. Mnohé vedecké pozorovania aj experimenty naznačujú, že viaceré živočíšne druhy dokážu včas zaregistrovať príchod búrky, zemetrasenia alebo inej výraznej zmeny v prostredí. Ide však o zmyslové schopnosti a fyziologické reakcie, ktoré si moderná veda začína lepšie vysvetľovať až v posledných desaťročiach.
Zvieratá sú odkázané na svoje zmysly viac ako ľudia v bežnom dni. Na ľudí pôsobí veľmi veľa vnemov, stres, povinnosti, myšlienky, sledovanie premávky. Neustále plánujú, spomínajú, premýšľajú a nevnímajú možno až tak zmeny v tlaku, svetelnosti a pre zaneprázdnenosť zvukmi a vnemami si nemôžu všimnúť iné dianie. To „iné“ pritom zvieratá vidia skôr.
Citlivosť na zmeny atmosférického tlaku a elektriny
Zvieratá, najmä vtáky, psy, mačky, kone či dobytok, dokážu veľmi presne vnímať zmeny barometrického tlaku, ktoré predchádzajú búrke. Pokles tlaku vzduchu vyvoláva u citlivých živočíchov nepokoj, zmenu správania a snahu o úkryt. Búrky navyše vytvárajú elektrostatické výboje a zmeny v elektrickom poli atmosféry, ktoré niektoré zvieratá môžu registrovať cez citlivé receptory. Psy sa napríklad môžu skrývať, triasť alebo intenzívne dýchať ešte skôr, než sa objavia prvé hromy. Netýka sa to len domácich zvierat – rovnaké reakcie boli pozorované aj u vtákov v prírode, ktorí predčasne opúšťali hniezda.
Reakcie pred zemetrasením: chvenie, infrasonické vlny a podložie
Zemetrasenie prichádza náhle, no pred hlavným otrasom často predchádza séria slabých vĺn, ktoré ľudský organizmus nevníma. Zvieratá však majú schopnosť zachytiť tzv. primárne seizmické vlny (P-vlny) alebo infrasonické vibrácie, ktoré sa šíria podložím či vzduchom. Tie môžu vyvolať úzkostné správanie u mnohých druhov. Napríklad psy začnú štekať alebo vyť, hlodavce sa skrývajú, vtáky náhle opúšťajú svoje hniezda. Známe sú prípady z Ázie, kde ryby v akváriách klesli ku dnu alebo sa chaoticky pohybovali niekoľko sekúnd pred otrasmi. Slony v Indii a na Srí Lanke sa počas zemetrasenia v roku 2004 údajne začali správať neobvykle už hodiny vopred a presúvali sa na vyššie položené miesta.
Majú zvieratá šiesty zmysel?
Zvieracie reakcie sa často označujú ako „šiesty zmysel“, no ide o mimoriadne citlivé vnímanie podnetov, ktoré ľudia nedokážu vedome zachytiť. U niektorých druhov ide o citlivosť na vibrácie, u iných na elektrostatické zmeny alebo chemické signály vo vzduchu. Zatiaľ čo človek sa spolieha na logiku, zvieratá sú naladené na okamžité reakcie – ich prežitie závisí od rýchlosti, nie od analýzy. Nie je to teda nadprirodzená schopnosť, ale výsledok evolučného vývoja.
Zvieratá reagujú skôr, lebo vnímajú inak
Zvieratá sú schopné predvídať búrky či zemetrasenia nie vďaka intuícii, ale vďaka fyzickým schopnostiam, ktoré ľudský organizmus buď nemá, alebo ich už v modernom prostredí nevyužíva. Nejde o magické správanie, ale o reakciu na zmeny tlaku, vibrácií, zvuku a elektriny. Mnohí vedci sa dnes zhodujú, že pozorovanie zvieracieho správania by mohlo byť doplnkovým nástrojom pri monitorovaní prírodných katastrof. Skúsenosť ľudstva, že „niečo sa deje“, keď sa pes schováva pod posteľ ešte pred búrkou, tak nachádza oporu aj vo vede.
Zaujíma vás téma podrobne? Skúste aj:
- Kirschvink, J.L., 2000: Earthquake prediction by animals: Evolution and sensory perception.
- Heimrich, A. et al., 2016: Birds flee en masse before storm front detected by radar.
- Yokoi, S. et al., 2012: Abnormal animal behavior prior to the 2011 earthquake in Japan.
