Kniha Kornélie prináša príbeh viacgeneračnej rodiny žijúcej v dedinke na juhu Slovenska, Jablonej Panici. Autorka cítila potrebu príbeh rodiny zaznamenať, lebo inak by zmizol pre ďalšie generácie, ako príbehy väčšiny rodín. Autorka knihy, Beata Baloghová, ktorá od roku 2014 pôsobí ako šéfredaktorka denníka SME, tak sama priznala v úvodnej časti knihy, dokonca uviedla, že rodina jej priestor na písanie knihy vytvorila, uchránila ju napríklad od mnohej práce, ktorú bolo potrebné vykonať.
V jej rodine sa meno Kornélia dedilo, malo byť symbolom sily a múdrosti. Rodina, ktorá je v knihe zobrazovaná, žila v ťažkých časoch, v časoch po vojne, keď sa nielen svet, ale hlavne ľudia v ňom museli pozbierať a žiť ďalej. V rodine Kornélií sa ženy museli meniť svojou silou na mužov, lebo muži v nej zomierali príliš skoro. V rodine Kornélii sa zobrazuje príbeh nejednej maďarskej rodiny žijúcej v tom čase na Slovensku. Rodina Kornélií predstavuje knihu plnú príbehov, ktoré nám autorka v jednotlivých kapitolách venovaným členom rodiny alebo ľuďom z dediny odhalí.
„V našej rodine umierali muži veľmi skoro. Mladí a plní vášne, padali z výšok, pukali im srdcia a ženy ostávali osamotené.
Lásky boli ťažké – na celý život, robili ľudí šťastnými, zúfalými, prehlbovali ich a nedalo sa z nich vyliečiť. Učili sme sa tajomstvá byliniek, slová, ktoré už niekto nepoužíval, vedeli sme čítať odkazy z oblohy, pozorovali sme vtáky a vedeli sme odchytávať príbehy, ktoré sa sťahovali koncom leta zo severu na juh. Počas leta číhali na stromoch v Mamakinej záhrade, a keď si niekto odtrhol čerešňu, hrušku alebo marhuľu, zachytávali sa o pramienky vlasov alebo o ušnice.“
Jablonia Panica
Jablonia Panica je dedinka na juhu Slovenska, ktorá, iste ako mnohé v povojnovom období, možno i dnes, žije svoj život dynamicky, no napriek tomu akoby izolovane od ostatného sveta. Žije si „svoj život“, ktorý vytvára silnú bunku, ktorej srdce pulzujú jej ľudia. Ľudia, ktorých šťastie sa v tejto komunite násobí, smútok sa rozdelí a chtiac či nechtiac musia fungovať ako celok. Každý ako obyvateľ dediny, ako i člen istej rodiny je výnimočný, svojský, no istým spôsobom pre ostatných aj čudák.
Príbehy (ne)unášané časom
„V každej rodine rastie nejaký príbeh. Bez príbehu sa rodina rozpráši vo vetre ako popol z cigariet mojej mamy, ktoré ju pomaly zabíjali. Na oslavách a pohreboch ľudia rozprávajú príhody, aj vtipné, vždy podľa nálady obecenstva, ale do veľkého príbehu, ktorý by vyrozprával osud viacerých generácií, sa nepúšťajú, aby nezabudli na nejaký detail alebo aby niekoho neurazili, lebo pri stole môže sedieť aj ten, komu sa pripisuje úpadok rodiny.
Násilník, alkoholik, sebec alebo radodajka. Nie každý musí súhlasiť s výberom hlavného hrdinu alebo stotožniť sa s rolou, ktorú dostal od rozprávača. Príbeh nosia na končeku jazyka, akoby pripravení v ten správny čas niečo dodať. Keď sa rodina stretne, ľudia radšej hovoria o svojich chorobách alebo o deťoch a príbeh, ktorý si vyžaduje zručného rozprávača, stláčajú až dole k mandliam. Prehltnú ho a nosia v žalúdku ako neutíšiteľný hlad. Nechcú privodiť nejaký zlý, nemienený koniec.“
Kniha Kornélie neponúka príbeh s dejom. Kornélie ponúkajú mnoho a mnoho malých príbehov – dejov viacgeneračnej rodiny, ktoré sú tak silné, že nejaká hlavná dejová línia, či príbeh so zápletkou, sem vôbec nechýba. Javí sa však, že autorka svoju knihu chcela presne takto koncipovať – na drobných, neskutočne zaujímavých a hĺbavých okamihoch, ktoré sa odohrávajú v každej rodine a mnohokrát ostanú pre ďalšiu generáciu nezaznamenané, odnesené časom. Aj preto sa, ako sama v úvode knihy priznáva, rozhodla zachytiť príbeh svojej vlastnej rodiny, lebo vždy by sa v rodine mal nájsť niekto, kto tak urobí.
Zachytený príbeh vlastnej rodiny
„Dúfajú, že niekto namiesto nich urobí tú prácu, pozbiera ústrižky, spomienky, nádeje a strach. Pozbiera rodinné mýty, malé klamstvá, ktoré si odovzdávali s mierne stiahnutým obočím, a pravdy, ktoré ich potom spasili. Dúfajú, že okrem domov, starých fotiek a porcelánu zanechajú niečo, čo sa dostane až k pravnúčatám. Čakajú, že niekto sa zhostí tejto nevďačnej úlohy a bude odmalička zbierať materiál, ako mravce zbierajú omrvinky.“
Iste každý čitateľ po prečítaní knihy uzná, že autorka urobila veľmi dobre, lebo bola by ozaj škoda všetky tieto pamäti zanechať len tak. Pamäti o rodine so silnými ženami menom Kornélie ako symbol sily a múdrosti, pamäti o rodine, kde muži zomierali skoro, pamäti o živote Maďarov na Slovensku, pamäti o ľuďoch prežívajúcich lásku, bolesť, o ľuďoch, ktorí museli byť silní, aby ich doba nestiahla ku psychickému dnu. Každý čitateľ iste ocení autorkin jedinečný rozprávačský štýl, ktorý celej knihe dodáva veľmi lá(s)kavý „šmrnc“.
„Môj príbeh vás znepokojí a potom ukolíše. Ako keď vám mama v detstve natrela spálenú pokožku kyslým mliekom. Neviem presne, čo všetko z toho, čo vám vyrozprávam, sa naozaj stalo a čo boli len živé sny, ktoré číhali na deti na zaprášených povalách a v dažďových odkvapoch.“
Povojnové obdobie
(Nielen) na slovenskom knižnom trhu je mnoho kníh s povojnovou tematikou. No táto je výnimočná tým, že celé povojnové obdobie zachytáva veľmi jemne, citlivo, detailne a priamo v ľudskej duši. Odkrýva myšlienky ľudí, autorka všetko opisuje lyricky, poeticky, zachytáva ťažobu doby, no napriek tomu slová obalí do jemného plášťa, ktorý síce zobrazovanú situáciu nezjednoduší, no ešte viac zapôsobí na čitateľov pocit z prečítaného.
Informácie o knihe Kornélie:
- Autor: Beata Baloghová
- Počet strán: 256
- Väzba: pevná
- ISBN: 9788055185248
- Rok vydania: 2022
- Jazyk: slovenčina
- Vydavateľstvo: Ikar
- Formát: 125×200 mm, 326g
- Kúpite na BUX.sk
