Krimi v slovenskej histórii: Kauza Cervanová neutícha dodnes

Slovenská kriminalistika, alebo tá československá, vyráža dych niektorými činmi dodnes. Nedávno premiérovaný seriál Metoda Markovič, ktorá nám oživila dávny prípad masového kanibala a vraha Ladislava Hojera mohol opäť vzbudiť záujem o staršie prípady. Je ich viacero, ktoré inšpirovali seriálovú a filmovú tvorbu, alebo sa stali predmetom dokumentárnej tvorby. Takým boli aj jednotlivé československé kriminálne činy, ktoré sa stali námetom pre seriál 30 prípadov majora Zemana. Prípad, ktorý sa však týkal priamo Slovenska a svojou zamotanosťou dodnes patrí medzi nie celkom objasnené, je Kauza Cervanová.

Ľudmila Cervanová, fotografia obálky knihy, spomínanej v článku — Ľudmila Cervanová, fotografia obálky knihy **Príbeh mojej Ľudmily**

Vražda Ľudmily Cervanovej

Vražda Ľudmily Cervanovej, mladej študentky medicíny, sa odohrala v noci z 9. na 10. júla 1976. Pôvodne mala namierené za snúbencom do Košíc, ale na rýchlik nenastúpila. Večer 9. júla 1976 mala nastúpiť zrejme násilím do neznámeho auta. Za veľmi dlhý čas sa jej rodina nedočkala spravodlivého procesu, ktorý by jednoznačných páchateľov dostal do väzenia s jasným rozsudkom. V prípade existovalo niekoľko teórií. Keďže Cervanovej otec bol armádny funkcionár, predpokladalo sa zapojenie neznámych cielených útočníkov voči nemu, snaha o vydieranie a pod. Existovala dokonca teória, ktorá uvádzala účasť arabských krajín a Iránu.

Pomerne dobre sa prípad podarilo zdokumentovať policajným vyšetrovateľom až po náleze nitky vedúcej k podozrivým výrastkom, ktorí neboli z Bratislavy. Pôvodne sa vyšetrovanie uberalo smerom k blízkym a tými, o ktorých sa v rámci evidencie na internátoch vedelo. O výrastkoch, ktorí zneužívali iných a mohli sa pohybovať mimo evidenciu na internátoch sa ale vtedy nehovorilo. Niektorí dokonca uvádzali ich existenciu so strachom z pomsty, keďže takúto povesť vtedy mali. Až po dlhom neúspechu polície a apelovaní rodiny na prezidenta Husáka, sa podarilo práce na vyšetrovaní v roku 1977 zintezívniť a naraziť na potrebnú stopu a svedkov ochotných hovoriť.

Jasne zrekonštruovaný prípad(?)

V prvom súdnom procese na jar roku 1982 sa podarilo odsúdiť k trestom od štyroch do 24 rokov siedmych podozrivých a následne odsúdených. Aj vďaka ich výsluchu sa podarilo poskladať celý prípad tak, aby dával zmysel. Vysvitlo, že ju odviezli autom Fiat 125 do domu na Varínskej ulici v Prievoze, ktorý vtedy fungoval ako nájomný dom pre študentské bývanie. Cervanovej mali zviazať ruky šnúrou na bielizeň a opakovane znásilniť. Keďže sa báli prezradeniu, rozhodli sa ju zavraždiť. K vražde došlo v malom termálnom jazierku pri Kráľovej pri Senci na mieste, kde neskôr fungovalo malé kúpalisko.

Kniha Miesta zločinu a tragédií (bux.sk | martinus.sk | PantaRhei) uvádza, že ide o miesto pomerne dobre známe, kde sa dodnes dá načerpať minerálna voda. Uvádza aj fotografiu a polohu, kde sa prípad odohral. Práve tu ju zavraždili, no miesto si nepripomína žiaden pamätník, alebo ceduľa. Jej telo však na tomto mieste neponechali, ale preniesli ho inam. Hodili ho do kanála Malého Dunaja, kde ho 14. júla 1976, čiže 4 dni od jej smrti, našiel servisný pracovník vodohospodárskeho podniku kontrolujúci koryto.

Vyšetrovateľ Eduard Pálka

Rekonštrukcia celého prípadu tímom vyšetrovateľa Eduarda Pálku bola možná až vďaka výsluchu podozrivých, no napriek tomu sa vyšetrovateľom nedarilo prípad uzavrieť a po celé roky nastávali prieťahy a tvrdenia o nevine. Neustále sa objavovali aj chyby a nedostatky, ktoré využívala protistrana, strana obžalovaných. Nedostatky v postupoch, nie poukazovanie na iných páchateľov, alebo iný kľúčový dej a sled udalostí, ako sa podarilo vďaka rekonštrukcii zistiť.

Pálka urobil nesmierne veľký kus práce a nemohol byť autorom zosnovania vyšetrovania riadeného podľa vopred jasného scenára, ako sa to snažili opakovať obvinení a odsúdení. Kľúčovou bola svedkyňa V. Z., ktorá bola taktiež (zrejme) znásilňovaná, alebo bola súčasťou, či svedkyňou topenia Cervanovej. Keďže neustále menila výpoveď, stala sa nedôveryhodnou. Napriek tomu jej svedectvá pri prvom výsluchu dávali logiku a postupnosť, dokonca najskôr svedčila v neprospech ostatných podozrivých a potvrdzovala rekonštruovaný prípad.

Oživenie procesov

Veľký proces bol oživený v roku 1990 dňa 23. marca. Nový politický režim umožňoval otvoriť prípad. Najmä navrátenie osobných vecí zavraždenej jej matke bolo uskutočnené až po odsúdení páchateľov. Dôkazy tak mohli byť znehodnotené, alebo zničené. Tak to dovoľovala doba, ak nebol dôvod dôkazy udržiavať naďalej po tom, čo páchatelia boli jasný a v prípade nemal byť aký nový posun. Nebol dôvod ich ponechávať, ak bol prípad vyriešený. To bolo zo strany odsúdených práve po zmene režimu využité ako pochybenie.

Snažili sa o obnovu procesu niekoľko krát, tak aj v roku 2004. V roku 2009 pôvodné rozsudky potvrdil odvolací senát. V roku 2014 neuspela ani sťažnosť odsúdených na Európskom súde pre ľudské práva v Strašburgu. Zásadným problémom tohto prípadu je, že existuje mnoho publikácií, aj teórií novinárov a vyšetrovateľov. Existujú dva tábory, ktoré buď veria vyšetrovanému prípadu, alebo naopak veria odsúdeným a ich verzii o nevine. V takom prípade sa popiera dôsledná práca polície, hoci v minulom režime, vyšetrovanie, archívne materiály a postupy, či dokonca nahrávky, ktoré sú známe aj laickej verejnosti, keďže sa ocitli ako dostupné a sprístupnené. Kniha Miesta zločinu a tragédií (bux.sk | martinus.sk | PantaRhei) sa pritom venuje aj ďalším vraždám, masovým vrahom a trestu smrti, ktorý na Slovensku fungoval až do roku 1989.