Slovenské opálové bane pri Prešove, skutočný svetový unikát

Opálové bane, Prešov

Najstaršie na svete a jediné v Európe. Opálové bane na východnom Slovensku sú stále turistami neobjaveným unikátom, ktorý si zaslúži väčšej pozornosti. Polodrahokamy, ktoré nachádzali oddávna využitie v šperkárstve, sa tu ťažili od minimálne roku 1409, odkedy pochádza prvá písomná zmienka o Červeníku v spojitosti s opálmi. Slabšiu pozornosť im verejnosť venuje aj pre ich odľahlosť. Nachádzajú sa totiž v zalesnenej oblasti nad obcou Červenica blízko Dubníka a Zlatej Bane neďaleko Prešova. V minulosti sa bane nazývali aj ako Dubnícke bane alebo Červenicko-dubnícke opálové bane. Ťažený Slovenský opál tvorený z veľkej časti cristobalitom toto označenie hrdo nosí aj v odbornej svetovej literatúre, pretože práve Slovensko je jediným zdrojom takto kvalitného opálu na kontinente.

Opálové bane, Prešov

Výnimočné opálové bane aj dnes

Výnimočné nepochybne sú. Dokonca svetovým unikátom. Kým neobjavili bane na americkom kontinente, bola práve tunajšia opálová baňa stálym zdrojom opálov pre kráľovské dvory. Veď aj rodina cisára Napoleona používala opály zo Slovenska, vtedy severného Uhorska. Význam nepochybne mali, avšak aj napriek hodnote opálov sa prebiehajúca séria prenájmov súkromným podnikateľom ukázala vzhľadom na náklady ako nerentabilná a bola ukončená. Vznik Československej republiky znamenal zánik ťažby v opálových baniach. Pritom aj dnes sú zdrojom cenných opálov, aj keď o to viac je miesto zaujímavé pre turistov.

 

Miestny opál sa nachádza v lokalite, ktorá je zdrojom aj ďalších zaujímavých minerálov. Sú to prevažne hyalit, markazit, antimonit, limonit (hnedeľ), alunogén, barit, halotrichit a ďalšie. Rovnako tak je lokalita zdrojom ortuti, ktorá sa tu ťažila v období 15. storočia až 18. storočia.

Opálové bane pri Prešove
Opálové bane pri Prešove
Foto z potápania: Martin Strmiska a Peter Kubička 2015

Opálové bane a návšteva turistov

Ťažba bola po 90 rokoch nakoniec čiastočne obnovená v roku 2012 a jedna z baní je od roku 2015 prístupná aj verejnosti. Cestovný ruch tak bol v regióne obohatený, aj keď stále o málo známu výnimočnú atrakciu. Štôlňa Jozef zachováva pôvodné koľajiská a úpravu chodieb, ktoré sú zaujímavou ukážkou práce baníkov. Najkrajšie snímky z baní pochádzajú nepochybne od potápačov. Niektoré z chodieb položené nižšie sú totiž dnes zatopené a slúžia zatiaľ len technickým potápačom a záujemcom vlastniacim certifikát jaskynného potápania. Pešej verejnosti bola sprístupnená najmä vzhľadovo pekná a pestrá časť štôlne.
Na vstup je potrebný minimálny počet návštevníkov 5. Prehliadka trvá približne hodinu a je vedená sprievodcom. Pri prehliadke sú prezentované vzorky opálov, chodby a technika z pred 100 rokov. Sprístupnených je 1,2 km pôvodných chodieb. Celkovo však majú banské chodby viac ako 24 kilometrov, 17 horizontov a z nich je 5 zaplavených.

Zaujímavosť: Najdrahší a najkrajší opál na svete, Harlekýn, bol nájdený práve tu.

Informácie môžete nájsť aj na stránkach baní na: https://www.opalovebane.com/

Na celom Slovensku sú momentálne sprístupnené turistom týchto šesť baní:
Slovenské opálové bane
Baňa Cigeľ, Banský skanzen Sebedražie
Štôlňa Bartolomej, Banská Štiavnica
Štôlňa Glanzenberg, Banská Štiavnica
Baňa Starovšechsvätých, Hodruša – Hámre
Medvedia štôlňa, Žiarska dolina

Mohlo by zaujímať tiež:
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.