Už ako deti na prvých hodinách geografie sme občas fascinovaní rozlohou sveta. Pri pohľade na mapy vidíme ostré rovné čiary v krajinách Ako Alžírsko, Egypt, Kongo, Nigéria a potom prekvapí hranica štátu Gambia, ktorá sa kľukatí okolo jedinej rieky. Fascinovať rovnako tak môže pohľad na USA a hranice jednotlivých štátov, kde opäť pri mnohých štátoch dominujú rovné čiary a teda absolútne rovné hranice. Im bola prispôsobená deľba okresov a katastrálnych záležitostí. Na pochopenie toho, ako je vôbec možné, že niektoré štáty dokázali vznikať a fungovať na striktnej dohode a rozdelení územia je nutné pozerať na okolnosti, za ktorých štáty vznikali a kto o tom rozhodoval.
Hranice sú kľukaté, keď ich tvorí príroda a kultúra
Akákoľvek samostatná krajina, alebo krajina ako súčasť federácie štátov, ktorá má svoje hranice kľukaté a nerovné podľa pravítka, ich má prirodzené. Takéto hranice sú vo svete dané kultúrou krajiny, politickou mocou, alebo vojnami. O niečo podobné sa snaží Rusko, ak napadlo Ukrajinu a samo sa rozhodlo, napriek protestu iných, že si ukrojí z inej krajiny. Takáto hranica je síce medzinárodne neuznaná, no ani pre Rusko nie e veľmi stabilná. Je mimoriadne kľukatá a neustále sa mení. Hranice Slovenskej republiky sú na niektorých častiach krajiny dané neprístupným regiónom, tatranskými štítmi, lesmi, aj vodným tokom mocného Dunaja.
Aj alpské krajiny majú svoje hranice mimoriadne členité pre horský terén, rieky, alebo morské pobrežie. V dávnej minulosti boli hranice kráľovstiev a kniežatstiev nestále pre politické dôvody, vojny, ale aj spojenectvá a medzinárodné dohody. V priebehu rokov zaniklo mnoho krajín, silných štátov a niektorým sa posunuli hranice. Veď herec Michal Dočolomanský sa narodil na Slovensku a predsa ak by sme chceli toto miesto navštíviť, dnes by sme mierili do poľskej Niedzice.
O hraniciach rovných ako pravítko sa rozhoduje z pracovne
Pri rovných hraniciach, ktoré pôsobia, akoby boli podľa pravítka, ide naozaj o hranice tvorené podľa pravítka. O takýchto hraniciach rozhodujú mocní v pracovniach, na poradách, alebo pri deľbe moci. Delenie Afriky medzi mocnosti prebiehalo neraz z rozhodnutia ľudí, ktorí nepoznali pomery, kultúru, jazyk a ľuďmi, ktorí nemuseli nikdy opustiť pohodlie svojej európskej krajiny. Mnohé kmene, jazykové skupiny, kultúrne regióny sa tak dodnes nepovažujú za striktne občanov konkrétnej krajiny. Prirodzené bolo pre nich žiť ďaleko od civilizácie. Neuvedomujú a ani nevidia žiadne hranice. Ani oni sami seba nevidia len ako „Keňanov“ alebo „Tanzánijcov“ ak sú to Masajovia.
„O nás – bez nás“
Hranice, ktoré sú dlhé bez prerušenia často vidíme na miestach, kde neexistuje prirodzená prekážka v podobe riek, alebo vysokých hôr. Ak sa tak stane, hranica sa začína kľukatiť. Vysoké štíty sa „na diaľku“ z pracovne nie vždy pridelili len jednej krajine ak je v tesnej blízkosti hranica. Neraz hranica kopíruje hrebeň a vyvažuje strategickosť polohy. Mať výhodu vyššieho bodu tesne nad hranicou s inou krajinou? Skôr tam, kde hranice určuje história, vojny a práve prvý prípad.
Rovné hranice vidíme aj všade tam, kde administratívne delenie priestoru rieši nedostupnosť a neprehľadnosť terénu. Tak ako rozľahlá časť neobývanej Kanady, aj púštne oblasti USA. Alebo miesta, v ktorých by vlastníctvo pozemkov a špeciálne nároky nenarušili čisté rovné línie. V USA existujú dva štáty, ktoré majú pôdorys rovnobežníka – obdĺžnika bez lichobežných strán, či odskokov, alebo výrezov. Ide o Wyoming a Colorado. Dva štáty, ktorých obrysy dokáže nakresliť ktokoľvek a v marketingu cestovného ruchu tak veľmi nevyužijú takýto vzhľad do jedinečných grafík…. je to len obdĺžnik.
