Na malom ostrove Eilean Mòr v súostroví Flannanských ostrovov pri západnom pobreží Škótska zostal v decembri 1900 maják bez obsluhy. Traja muži, ktorí v ňom slúžili, zmizli bez stopy. Ich telá sa nikdy nenašli a nikto nevidel, čo sa stalo. Prípad sa časom zmenil na jednu z najslávnejších námorných záhad. Pribudli príbehy o nedojedenom jedle na stole, prevrátenej stoličke, desivých zápisoch v lodnom denníku, hádke, vražde či nadprirodzených silách.
Dobové dokumenty však poskytujú oveľa triezvejší obraz. Na západnej strane ostrova boli viditeľné rozsiahle škody spôsobené morom a oficiálne vyšetrovanie už v roku 1901 dospelo k názoru, že mužov pravdepodobne zmietla mimoriadne veľká vlna. Nevyriešenou časťou prípadu zostáva najmä to, prečo boli v nebezpečnej chvíli vonku všetci traja.
Maják zostal prázdny
Na Eilean Mòr slúžili v decembri 1900 hlavný strážca James Ducat, pomocný strážca Thomas Marshall a príležitostný strážca Donald McArthur, ktorý zastupoval chorého kolegu. Štvrtý člen služby Joseph Moore bol v tom čase na pevnine. Dňa 15. decembra prešla v noci okolo ostrovov loď, ktorej posádka si všimla, že maják nesvieti. Zmiznutie mužov sa však zistilo až 26. decembra, keď k Eilean Mòr dorazila zásobovacia a striedacia loď Hesperus. Posádka nedostala z ostrova žiadnu odpoveď. Nepomohla lodná siréna ani vystrelená raketa. Joseph Moore sa preto dostal na ostrov a vystúpil k majáku. Stanica bola prázdna.
Vnútri nenašiel známky zápasu ani náhleho chaosu. Lampa bola pripravená, mechanizmus vyčistený a kuchyňa uprataná. Práce, ktoré mali strážcovia vykonať počas dopoludnia 15. decembra, boli hotové. Posledné údaje zapísané na tabuľu určenú na neskoršie prepísanie do denníka pochádzali z rána toho istého dňa. Vyšetrovatelia preto predpokladali, že muži zmizli niekedy popoludní 15. decembra.
Možné stopy viedli k západnému pobrežiu
Kým pri východnom pristávacom mieste bolo všetko v poriadku, situácia na západnej strane ostrova vyzerala úplne inak. Drevená debna, v ktorej sa skladovali laná a ďalšie vybavenie, bola odplavená. Laná ležali rozhádzané medzi skalami. Železné zábradlia pri pristávacom zariadení boli vytrhnuté alebo pokrútené. Ešte výraznejšou stopou bol veľký kus skaly s hmotnosťou približne jednej tony, ktorý voda premiestnila z jeho pôvodnej polohy. Záchranný kruh upevnený na zábradlí zmizol a poškodenie ukazovalo, že ho neodmontovali ľudia. Strhla ho voda. Niektoré z týchto škôd sa nachádzali približne 110 stôp, teda asi 34 metrov nad hladinou mora.
Superintendent Robert Muirhead, ktorý ostrov osobne preskúmal, preto považoval za najpravdepodobnejšie, že sa muži vybrali k západnému pristávaciemu miestu zabezpečiť vybavenie alebo skontrolovať škody. Následne ich mala zasiahnuť nečakane veľká príbojová vlna. Aj oblečenie poskytovalo určitú stopu. Ducat a Marshall mali podľa zistení obuté vysoké námornícke čižmy a oblečenie používané pri práci pri pristávacích miestach. McArthurov bežný kabát zostal v majáku. To môže znamenať, že Ducat a Marshall vyšli von pripravení na prácu, zatiaľ čo McArthur ich nasledoval narýchlo. postupnosť deja mohla byť aj tá, že muž bez kabáta bol obeťou náhleho zhoršeného počasia a tí ďalší ho išli hľadať. Priebeh žiaľ nepoznáme.
Mohol sa jeden pokúšať zachrániť ostatných?
Myšlienka, že pôvodne neboli v nebezpečnej oblasti všetci traja a tretí muž vyšiel von až po vzniku problému, patrí medzi racionálne možnosti. Prípadne sa stratil ten prvý a odchádzali lepšie oblečení hľadať tí ostatní dvaja. Dokumenty však nepotvrdzujú konkrétny záchranný scenár. Mohlo sa stať, že jeden zo strážcov zišiel skontrolovať poškodené vybavenie a potreboval pomoc druhého. Mohli sa spolu snažiť zabezpečiť laná alebo debnu pred ďalšou vlnou. Ak McArthur zostal spočiatku v majáku a následne uvidel alebo počul, že kolegovia majú problém, jeho odchod bez kabáta by bol pochopiteľný.
Existuje aj jednoduchšia možnosť, že všetci traja išli von spolu. Bez svedka nemožno jednotlivé varianty rozlíšiť. Pozostatky mužov sa nikdy nenašli a posledný známy zápis neobsahuje informáciu o tom, čo sa chystali robiť. Samotný charakter poškodenia však ukazuje, že more malo v oblasti západného pristávacieho miesta mimoriadnu silu. Ak sa tam muži nachádzali, nepotrebovala tragédia žiadnu neznámu príčinu.
Veľká vlna mohla zmiesť jedného človeka a ďalších dvoch počas niekoľkých sekúnd. Rovnako mohol prvý muž spadnúť alebo byť zasiahnutý vodou a ostatní sa mu pokúsili pomôcť. Obe možnosti zostávajú rekonštrukciami.
Záhada, ktorú zväčšili neskoršie príbehy
S prípadom Flannanských ostrovov sa často spája údajný posledný zápis v denníku opisujúci silnú búrku, vystrašených mužov, plač, modlitby a vetu o tom, že búrka skončila a more sa upokojilo. Takéto zápisy nie sú súčasťou doložených dobových záznamov. Skutočné údaje sú podstatne všednejšie. Písomný denník bol vedený do 13. decembra a neskoršie prevádzkové a meteorologické údaje boli pripravené na tabuľke na následné prepísanie. Neobsahujú známu dramatickú sekvenciu rozšírenú v populárnych prerozprávaniach.
Rovnako problematický je príbeh o nedojedenom jedle a prevrátenej stoličke. Dobová správa Josepha Moorea opisuje upratanú kuchyňu a umytý riad. Motív opusteného jedla a prevrátenej stoličky preslávila okrem iného báseň Flannan Isle od Wilfrida Wilsona Gibsona z roku 1912. Literárne spracovanie sa neskôr začalo miešať so skutočnou históriou prípadu. Objavovali sa aj teórie o hádke medzi mužmi, vražde, únose, morskom netvorovi či paranormálnych javoch. Pre žiadnu z nich sa nenašli materiálne dôkazy. Oficiálne vyšetrovanie sa sústredilo na oveľa konkrétnejšie stopy: pracovné oblečenie mužov, poškodené vybavenie a známky mimoriadne silného príboja.
Príbeh sa dostal aj na filmové plátno
Zmiznutím troch strážcov Flannanského majáka sa inšpiroval britský psychologický thriller The Vanishing z roku 2018, ktorý režíroval Kristoffer Nyholm. Hlavné úlohy stvárnili Gerard Butler, Peter Mullan a Connor Swindells a ich postavy nesú mená skutočných strážcov Jamesa Ducata, Thomasa Marshalla a Donalda McArthura. Film však nemožno považovať za rekonštrukciu udalostí. Zo skutočného prípadu si berie predovšetkým miesto, trojicu mužov a nevysvetlené zmiznutie, zatiaľ čo hlavný dej je fikciou. Strážcovia vo filme objavia záhadný náklad – truhlicu so zlatom – a následný príbeh rozvíja motívy chamtivosti, násilia, paranoje a konfliktu s ďalšími mužmi.
Lenže, ako vieme, pre existenciu podobného nákladu ani pre takýto priebeh udalostí neexistujú v historických záznamoch dôkazy. Film preto ponúka vymyslené thrillerové vysvetlenie skutočnej nevyriešenej udalosti, nie pravdepodobnú verziu toho, čo sa na ostrove v roku 1900 odohralo.
