Očakávaný seriál Tetovač z Auschwitzu bol pôvodne avizovaný s premiérou 2. mája. Až v tento deň mnohí na Slovensku definitívne zistili, že sa ich táto premiéra netýka. Film, ktorý sa nakrúcal v historickom centre Bratislavy, v okrese Senec a aj na Záhorí, či pri Novom Meste nad Váhom, sa nakoniec premiéry dočká aj pre Slovensko 7. júna 2024. Dovtedy sme mali možnosť využiť naše prepojenie na Nový Zéland a jeho výhody, keďže tam môžeme sledovať seriál skôr. 6 dielna séria spoločne tvorí 6 hodinový film rozdelený na 6 epizód. Prináša nám filmovú podobu slávnej knihy spisovateľky Heather Morrisovej a bude patriť medzi nezabudnuteľnú tvorbu, ktorá by mala patriť medzi povinné.
Dej seriálu Tetovač z Auschwitzu
Lale (Harvey Keitel) žije v modernej dobe v austrálskom Melbourne, je dôchodca a vdovec. Žije sám, no zároveň má pocit, že by mal vyrozprávať svoj príbeh niekomu ďalšiemu. Spojí sa s ošetrovateľkou Heather (Melanie Lynskey) o ktorej sa dozvie, že by mohla jeho životný príbeh spísať, no ani ona sama vtedy ešte netuší, že pôjde o výnimočné stretnutie a príbeh, o akom nikdy ani len nesnívala. Náročný na spracovanie, miestami neuveriteľný a predsa skutočný. Lale má na predlaktí vytetované číslo z nacistického koncentračného tábora Auschwitz, ktorý budovali pri poľskej dedinke Osvienčim. To číslo mu vytetoval miestny tetovač v čase, keď ani on sám ešte netušil, že sa čoskoro stane novým tetovačom a to mu zaistí prácu a tým aj prežitie. Heather vyrozpráva príbeh o tom, ako sa do tábora dostal, ako prežil a že v tomto pekle stretol lásku svojho života, Poľku Gitu ().
Divák seriálu je tak prostredníctvom rozprávania hlavného hrdinu prenášaný do minulosti. Najskôr do rodiny a dobovej Bratislavy, v ktorej sa aj reálne scény nakrúcali. Slovenskí diváci tak môžu vidieť Hlavné námestie a okolie starej radnice, ako aj slávnu bratislavskú filmovo-seriálovú ulicu Klarisiek, kde sa už odohralo alebo ešte len odohrá mnoho filmových a seriálových vrážd a násilia (napríklad seriál Dunaj, Výnimočná Nikol, a pod.). Postupne sa však dostávame k transportom, kde hlavného hrdinu Laleho, ešte ako židovského mladíka Ludwiga Eisenberga deportujú do koncentračného tábora. Stretáva sa s realitou a prostredím, v ktorom musí mať človek mimoriadne šťastie, aby dokázal prežiť opakované selekcie a celú mašinériu hromadného zabíjania.
Auschwitz z perspektívy jediného muža a jeho pohľad od začiatku po koniec
Seriál Tetovač z Auschwitzu je dôležitým článkom poznávania tejto temnej časti aj našich dejín. Lale, pôvodne Ludwig, bol Slovák a soplu s ním bolo v tábore mnoho iných Slovákov. Seriál je tak súčasťou našich dejín, môže byť dôležitým článkom v rámci poznávaní našich dejín, ale Slovensko aj aktívne zapája. Je výbornou správou, že v tomto prípade nás filmová výroba nijako neobišla, ba dokonca si postavila pre potreby nakrúcania vlastný Osvienčim v seneckom okrese len pre účely nakrúcania. Ako diváci sa presúvame do moderného Melbourne, ale najmä do temnej histórie. Filmoví tvorcovia dokázali vytvoriť veľmi dôveryhodný dojem plnohodnotného Osvienčimu a nekončiacej zástavby barakov. Dosiahli výrazne širší a dokonalejší level tábora, než sa to podarilo filmu Správa pár rokov predtým. Vidíme dokonalú prácu kulisárov, mnoho detailov, neporiadok, naukladané osobné veci, aj prostredie Kanady – skladu a triedenia osobných vecí, šperkov a majetku tých, ktorí očakávali sľubované presídlenie a nový život, ale čakalo ich zhabanie všetkého a boj o život, či priama smrť.
Vidíme každodenný boj o život a spôsob, akým niektorí ľudia dokázali prežiť, či prichádzali o život. Seriál v niektorých momentoch zachytáva situácie, aké bežne vo filmoch nevidíme. Zostávajú však prvkom autenticity s dôležitou výpovednou hodnotou. Vytvárajú tú správnu emóciu pre pochopenie situácie. Môžu priniesť dôležitý prvok pre precítenie daných momentov. Sú to rôzne prvky násilia, náhodného výberu ľudí na smrť. Ľudí, ktorí nemajú pre dôstojníkov a bacharov žiadnu hodnotu. Vidíme streľbu a popravy, ale aj bežné starosti ľudí, choroby, vykonávanie potreby a ponižovanie ľudí tak, ako to prebiehalo, ale poznáme to len z dokumentov. Niektoré detaily, ktoré v seriály vidíme, sa dosiaľ vo filmoch neobjavovali, hoci sme o nich mohli čítať v knihách a najmä dokumentoch. Tvorcovia jednoducho nevynechali niektoré detaily, ktoré môžu urobiť obraz o tomto mieste aj pre tých, ktorí sa dosiaľ vyhýbali iným knihám a dôsledným podrobným dokumentárnym filmom.
Zásadné kvality a postrehy zo seriálu
Pri sledovaní seriálu je možné všimnúť si viacero kvalít, ktoré môžu význam seriálu posúvať aj na poli vizuálnych a filmárskych kvalít.
- Prostredie koncentračného tábora je v seriály tvorené s dôrazom na detaily. Tak ako tomu bolo na skutočnom, pôvodne močaristom základe budovaného tábora, ani tu nemožno nájsť trávnaté plochy. Areál tábora tvorilo bahno.
- Mnohé vedľajšie postavy tvorené komparzistami, sa výborne hodili do príbehu. Vidíme nemocnicu, ľudí pometených, aj zachytené nezmyselné útoky na dôstojnosť ľudí, „lekárske“ pokusy na ľuďoch, a ďalšie zásahy do životov ľudí, akými bol Auschwitz známy
- Zvukové efekty, vrátane tých vizuálnych, sú pre toto prostredie na plne uveriteľnej úrovni. Hudba nepôsobí rušivo a presne tam, kde sa žiadna nehodí, je ticho. Situácie bezradnosti, zúfalstva a strachu sú situáciami, v ktorých vnímame, čo sa má odohrávať.
- Seriál nepodlieha aktuálnym trendom násilného vťahovania iných rás, a trendov do doby, v ktorých neboli samozrejmosťou, alebo na konkrétnych miestach ich súčasťou. Pokúša sa teda držať v tomto smere logiky a neznepokojuje tak prehnaným presadzovaním týchto trendov. Mnohí sú na to hákliví.
- Pre úlohu priameho nadriadeného dôstojníka Stefana Bareckeho, ktorý dohliadal na prácu tetovača, bol vybratý nemecký herec Jonas Nay s unikátnym odmeraným hereckým výrazom ako aj výrazom tváre vhodným pre úlohu dozorcu.
- V seriáli zazrieme aj vedľajšiu postavu, ktorá priam evokuje záujem o ňu. V táborovej pracovni totiž môžeme zazrieť postavu záhadnej Cilky, ktorá má pritom v knižnom svete známy svoj vlastný príbeh, aj keď nie je autorizovaný rodinou skutočnej predlohy, taktiež Slovenky, ktorá prežila Auschwitz.
- Mnohé vedľajšie postavy boli slovenskí komparzisti a rôzni herci aj zo Slovenska. Ich mená sa tak môžu objaviť na IMDB.com a v ďalších databázach, prípadne tak získavajú potrebný kredit a skúsenosti pre iné zahraničné spolupráce. To je dobrou správou aj pre iné zapojené profesie / súvisiace s uplatnením slovenských ľudí (aj tých mimo kamerové zábery). Nakrúcanie prinieslo novú skúsenosť a najmä dôležitý prvok – spoľahlivosť Slovenska aj v prípade náročného nakrúcania takto náročného scenára.
Predsa len sú však aj prvky, ktoré môžu zaskočiť
Je pochopiteľné, že pri nákladnej produkcii, veľkých očakávaniach a investícii nebolo možné prísť na Slovensko a ponúknuť túto rolu skutočnému Slovákovi. Je celkom pochopiteľné, že si pre seriál a jeho hlavnú úlohu vybrali známu tvár. Aspoň v čase výroby sa britský herec Jonah Hauer-King objavoval čoraz častejšie a zrejme sa ešte objaví v ďalších kľúčových úlohách. Seriál sa nakrúcal v anglickom znení a tak chýba zásadná autenticita, ktorú vidíme v mnohých iných filmoch. Práve v nich zachytená nemčina tých „hore“ a rozdiel voči jazyku „tých dole“ väzňov a iných obetí doby, prinášal dôležitý prvok rozlišovania pôvodu, úloh aj postavenia. Prinášal to dôležité, vďaka čomu sme sa vedeli zžiť so situáciou lepšie. Ak Poliak vedel nemecky, alebo nevedel čo príkaz, povel, alebo veta znamenala, v niektorých filmoch to máme možnosť vidieť a chápať. Film Správa napríklad zachytil onú kombináciu slovenčiny, češtiny a poľštiny, akou sa väznení dorozumievali. Pianista (2002) Romana Polanského odlíšil nemecky hovoriacich ľudí od Poliakov práve jazykovým rozdielom, hoci poľština hlavných postáv bola angličtinou.
Tetovač z Auschwitzu toto zjednodušil. Slovenčina ľudí vo vojnovom Slovensku je v seriáli angličtinou. Pochopiteľne, bola by veľmi náročným a komplikovaným jazykom pre hovorené slovo ktorejkoľvek postavy. Angličtina zostáva jazykom v Auschwitzi a rovnako je rovnakým jazykom v súčasnej dobe v čase staroby hlavnej postavy, keď v Melbourne rozpráva svoj príbeh spisovateľke Heather Morris. Lale spoznáva Gitu v tábore a chýba tam to spájanie slovenčiny a polštiny, čo sa nikdy zahraničným filmárom dosiahnuť nepodarí. V seriáli k sebe prehovárajú rovnakou angličtinou. Je jazykom komunikácie väzňov a nemeckých dôstojníkov, ako aj jazykom Laleho a dôstojníka Stefana Bareckeho, hoci tak trochu s nemeckým prízvukom. Slováci teda možno budú očakávať slovenčinu a šancu, že sa slovenčina dostane za hranice Slovenska. Nedeje sa tak. Nepočujeme ani čistú nemčinu, aká by priniesla pocit odlišnosti v jazyku. Ba dokonca sa po anglicky hlavný hrdina zhovára aj so sovietskymi vojakmi, ktorých v seriáli vidíme v úlohách vykorisťovateľov a zneužívačov žien, čo bolo v našich končinách dlho nežiadúce spomínať a niekde uvádzať. Rovnako ako pripomínať znásilňovania a rabovania „osloboditeľov“. Ostatne, toto správanie je naznačené aj v seriáli. Aby to nestačilo, Lale sa zhovára aj s Rakúšankou v angličtine. Autenticita, onen pocit odlišnosti a reálny prístup k jazyku a dorozumievaniu, ktorý bol súčasťou doby a miešania ľudí rôznych národností. Aj to tvorilo vyústenie do situácií, komplikovalo dorozumievanie, ale zároveň tvorilo v tej dobe prvok, aký v seriáli vôbec nevidíme. Film Správa naň myslela, divákovi môže chýbať, ale dá sa pochopiť.
Celkom iným prvkom v seriáli, ktorý môže pôsobiť rušivo, je účasť niektorých ľudí a hercov. Možno nebudeme sami, pre ktorých bola prítomnosť slovenského herca Lukáša Frlajsa medzi väzňami skôr rušivá, než prínosná. Jeho chudá postava a výraz tváre sa vizuálne hodil do stiesnených barakov do miest, kde sa reálne pohybovali ľudia ešte chudších a chorľavejších výrazov. Jeho úsmevy a nadšenie však nesedí do prostredia, v ktorom sa pohybovali už krátko po prvej selekcii ľudia zlomení a v šoku. V zahraničí neznámy herec nemusí pôsobiť rušivo, kým u nás známa tvár zo sociálnych sietí narúša prostredie a dojem zo scény. Najmä ak poznáme osudy týchto ľudí a miesto, v akom sa nachádzajú.
Čiže
Tetovač z Auschwitzu je plne dôstojným sfilmovaním slávnej knihy, ale najmä skutočného príbehu muža, ktorý našiel lásku na najhoršom mieste na svete a dokázal urobiť maximum preto, aby prežila aj ona. Seriál môže oživiť tému a už i tak populárnu tému holokaustu vo filmoch a knihách. Čoraz viac táto téma ožíva, pretože brutalita a rozsah vraždiacej mašinérie v civilizovanom svete dokáže opäť vyvolávať silné emócie. Hoci dnes už je doba, kedy je len málo tých, čo tie hrôzy videli na vlastné oči a objavujú sa aj tí, ktorí tvrdia, že nič z toho sa neudialo a nebolo skutočné. Tetovač z Auschwitzu je výborne zvládnutý seriál, vizuálny zážitok a jedna z mála príležitostí Slovenska v konkurenčne neľútostnom prostredí filmovej produkcie.
Slovensko sa bežne vo filmovej tvorbe ako miesto pôvodu, alebo deja nespomína. V tomto prípade sa podarilo na Slovensku nakrúcať a zároveň sa tu odohráva aj pôvodná predloha a scenár. Pritom výsledný film, či presnejšie seriál, nie je pre slovenské publikum tvorené slovenskými filmármi, ale tými zahraničnými. Môže ísť o príležitosť pre nás ako krajinu. No najmä má ísť o príležitosť oživiť tému a hrôzy holokaustu. To sa pravdepodobne seriálu podarilo a čím viac krajín sa bude môcť na seriál pozrieť, tým viac možno budeme o seriáli počuť.
- Samotná kniha sa pred niekoľkými dňami dočkala uvedenia v slovenskej verzii aj s novou obálkou. Paperback vydanie je tvorené práve motívom z filmu.