Tradície na Slovensku je unikátna kniha. Ešte v roku 2015 vyšla vo vydavateľstve Slovart s podtitulom Rodinné a výročné sviatky a zvyky. Za výnimočnú je ju možné považovať pre niekoľko dôvodov. Tým najdôležitejším je kultúrna hodnota, keďže len vďaka takýmto knihám sa k bežnému človeku atraktívnou formou dostávajú späť pôvodné zvyklosti. Všetko to, čo formovalo dnešnú spoločnosť na Slovensku, pohanské zvyklosti, slávenie sviatkov, to všetko je oveľa zaujímavejšie, ako sa môže na prvý pohľad zdať.
Autorkou knihy je významná etnologička Zora Mintalová Zubercová a aj vzhľadom na jej pestrý životopis a pôsobenie v múzeách a pri tvorbe expozícií, alebo publikácií, nemožno pochybovať o obsahu tejto knihy. Už obálka samotná zachytáva dievčatko v kroji so stuhou v rukách s vencom z látkových kvetov. 360 stranová kniha je literatúrou faktu pre odbornú verejnosť, ale rovnako tak pre kohokoľvek so záujmom o zaujímavé informácie, ktoré sa nás týkajú oveľa viac. Fotografie sa nachádzajú len pri oddelení jednotlivých tém knihy.
Rodina a život človeka
Kniha začína témou Rodinné sviatky a obrady. Prechádza tak životom človeka od jeho narodenia, od zvyklostí spojených s narodením dieťaťa, krstu rýchleho pri problémovom pôrode, krstu cirkevnom a mnohých detailov z detstva, výchovy detí. Druhým obdobím života, ktorému sa autorka venuje v rozsiahlej časti, je svadba a spájanie majetkov. Od najstarších podôb svadieb, kupovania neviesť. Unášania, cez pytačky, dohováračky, dnes taktiež zabudnuté ohlášky a množstvo zvyklostí z príprav svadby samotnej. Svadba v minulosti pre našich predkov prinášala výnimočnú príležitosť spájania dvoch ľudí, venovala sa tomu obzvlášť veľká pozornosť a keď už bežný ľud žil bežný život, ozvláštnili ho práve tradíciami a mimoriadnou pestrosťou aj práve pri svadbách, ktoré boli v mnohom kráse a emotívne. Preto priťahovali aj ľudovú tvorbu, kultúru, piesne, gastronómiu, ako aj mnoho mágie a poverčivosti. Preto je rovnako tak krásne dozvedieť sa o množstve prvkov viac. Čitateľ sa zoznamuje s mnohými údajmi aj v nárečiach tak, ako boli zaznamenané. Informácie uvádzajú stručne bez zbytočného rozpisovania ich pôvod a lokalitu. Po svadbe sa čitateľ zoznamuje so starobou a smrťou, zvyklosťami spojenými s úmrtím a poslednou rozlúčkou s blízkymi. Aj tu sa dá opäť nájsť veľké množstvo zaujímavostí. Život človeka vystrieda časť venovaná kalendárnemu roku.
Kalendárny rok a výročné sviatky a zvyky
Sviatky a množstvo pravidelných činností nachádzali v kalendárneho roka príležitosti a presné dni. Kniha začína zimou, jednotlivými dňami podľa starého kalendára, Martinom, Katarínou, Ondrejom a celkovo všetkými stridžími dňami, ktoré pre pohanské zvyky a neskôr aj kresťanské, mali svoj mimoriadny význam. Štedrý deň je čitateľom priblížený v rámci viacerých regiónov, zvyklosťami pred aj po ňom a dokáže priniesť naozaj pútavé čítanie, ktoré dokáže vysvetliť mnoho zvyklostí používaných a dnes.
Bežne zachované a ešte dodržiavané tradície sú dnes len tradíciami, avšak aj tie môže kniha vysvetliť a objasniť dôvody. Každé ročné obdobie dostáva svoj priestor. Jar sa opäť opiera o niektoré dni svätcov, Veľkonočné sviatky, máj až po tradičné jarné jedlá. V rámci leta spoznávame jánske ohne, prácu pastierov, dnes už neznáme javy ako sťahovanie mešťanov do dedín, slávenie Cyrila a Metoda. Jeseň sa ani nemôže venovať inému ako oberačkám, vínu, zberu úrody a spracovaniu plodín, výroby rastlinných výrobkov a gastronómii.
V ňom mimo zvyklosti, magické úkony a povery nachádzajú aj pracovné zvyklosti a aj bežný život našich predkov. V mnohých smeroch tak kniha ponúka krásne a poučné čítanie a spoznávanie života za čias Rakúsko-Uhorska, najmä života bežného ľudu. Najmä preto, že bežný ľud si svoj život nezaznamenával, je úctyhodné, koľko sa nám nakoniec zachovalo z rôznych lokalít ľudového bohatstva.
Doplnenie: v roku 2018 vyšla od Zory Mintálovej Zubercovej kniha Ako sme žili kedysi.