Dnes si život bez neho nedokážeme predstaviť a pritom ho berieme ako úplnú samozrejmosť. Niekto však musel ľuďom ukázať, že presne toto potrebovali a štart tomu dala aj slovenská krv. Nákupný vozík považujeme za takú bežnú súčasť života, že sa málokedy zamýšľame nad tým, kto ho vytvoril. Jeho história pritom nie je príbehom jediného vynálezcu. Na postupnom zdokonaľovaní vozíkov sa podieľalo viacero konštruktérov a jeden z nich mal slovenské korene.
Boli vynálezcovia, ktorí vytvorili košíky a systémy prepravy nakupovaného tovaru pre zákazníka priamo v predajni. No bol tu jeden, ktorý priniesol pohodlie aj pre prenášanie tovaru nielen v predajni, ale aj po nákupe cestou domov. Volal sa Ján Brodek, pochádzal z Dlhého Poľa pri Žiline a v Spojených štátoch žil pod mierne pozmeneným menom kvôli výslovnosti – John Brodeck. Drotárske skúsenosti s drôtom a kovovými konštrukciami premenil na praktický výrobok, ktorý mal ľuďom uľahčiť prepravu ťažkého nákupu. Nemôžeme ho síce pokladať za jediného vynálezcu dnešného supermarketového vozíka, avšak Brodek nepochybne patril medzi jeho významných inovátorov a jeho patenty sa stali súčasťou ďalšieho technického vývoja. Takého, ktorý poznáme dnes v súčasnej podobe.
Drotári a ich význam v našich dejinách
Dlhé Pole patrí k obciam severného Slovenska, ktoré boli úzko späté s drotárstvom. Boli takými aj Veľké Rovné a mnohé rodiny z Kysúc. Dokonca ajrodina posledného muža, ktorý kráčal po Mesiaci, Eugena Cernana. Remeslo sa v chudobných horských oblastiach rozšírilo približne na prelome 17. a 18. storočia. Drôt bol dostupný, na jeho spracovanie nebola potrebná veľká dielňa a šikovný remeselník si často vystačil s niekoľkými jednoduchými nástrojmi.
Drotári spočiatku opravovali poškodené nádoby, alebosi gazdiné nechávali hlinené nádoby zosilniť drôtom, aby zlepšili ich odolnosť. Obopínali ich ochrannou drôtenou sieťou. Tak sme sa to učili v školách pri zmienke o drotároch zo severného Slovenska. Típotulní tradiční drotári boli vynaliezaví skúsení majstri, ktorí zvládali vytvárať kartáče, nástroje, rôzne vylepľšováky priamo na mieru podľa veľkosti ruky, aj podľa účelu. O tom sa už dnes hovorí málo, koľko nástrojov dokázali drotári vytvoriť a dnes ich účel ani nepoznáme, prípadne ani netušíme, či sú nálezy kompletné a ako sa mohli používať. Drotári prinášali praktickú pomoc do dedín, kde dovtedy dokázal pomôcť len kováč. Vyrábali drobné predmety do domácnosti.
Osudy drotárov po odchode z Horného Uhorska
Drotárov zavialo aj oveľa ďalej, ako len v dedinách, kde sa dohovorili. Mnohí odchádzali za prácou do zahraničia. Ich práca a skúsenosť bola v rôznych častiach sveta novinkou. Ľudia chceli žiť pokrokovejšie aj na odľahlých miestach, prípadne potrebovali bežné nástroje a veľa. Drotári boli často schopní vytvárať nástroje pomocou ľahko prenášateľného materiálu, kombinovali drevo a kov. Drôt umožnil vytvárať a spevňovať drobné konštrukcie. kde si postupne zakladali vlastné dielne, obchody a neskôr aj továrne. Prácne a predsa na mieru a podľa predstáv budúceho majiteľa dokázal vytvárať pasce na myši a chrániť úrodu, či domácnosť pred škodcami. Dokázali vyrábať klietky pre vtákov, košíky, domáce svietidlá, kartáče, držiaky, rúčky, tácky, čokoľvek čo práve trh niekde potreboval.
Preto poznáme aj takých zástupcov neskôr slávnych rodín, ktorí vyrazili za oceán a vďaka svojim schopnostiam si založili dielne, obchody a továrne. Medzi nimi boli aj Brodekovci. Ján Brodek sa po príchode do USA stal Johnom Brodeckom a spolu s bratmi podnikal v New Jersey. Ich továreň vyrábala drôtené výrobky a Brodeckove patentované vozíky jej podľa historických prameňov priniesli úspešný obchod. Boli užšie ako klasické, neboli stohovateľné – zasúvateľné do seba, ale plnili funkciuodľahčenia zákazníka. Obchody tieto vozíky chceli, pretože zákazník nakupoval viac, pohodlnejšie a nebol vyčerpaný. Samoobsluhy boli v USA oveľa skôr, priniesli koncept voľného výberu, rozhodovania a slobody. Niečo, čo pre mentalitu malobchodného prostredia a vzťahu medzi zákazníkmi a predajcami v našich končinách, nebolo možné dlho spoznať.
Jeho príbeh predstavuje zaujímavé spojenie tradičného slovenského remesla s americkou priemyselnou výrobou. To, čo sa slovenskí drotári učili pri opravovaní hrncov a vyrábaní košíkov, dokázal Brodek využiť pri konštrukcii praktického moderného výrobku.
Vozík sa dal zložiť bez zohýbania
Prvú patentovú prihlášku na svoj skladací nákupný vozík podal John Brodeck 8. februára 1950. Americký patent číslo 2 589 044 mu bol udelený 11. marca 1952. Nešlo ešte o veľký štvorkolesový vozík, ktorý dnes tlačíme medzi regálmi supermarketu. Brodeckov výrobok pripomínal skôr vysoký drôtený košík na dvoch kolesách. Človek ho mohol ťahať alebo tlačiť a po použití zložiť, aby doma nezaberal veľa miesta. Primárne malo ísť o majetok zákazníka, novinka, trend, niečo ako má dnes niekto nový smartphone, pre ženy v domácnosti to bol hit. Menej,ale nakoniec tiež, mal uplatnenie v niektorých obchodoch ako pomocník – nie ako majetok zákazníka, ale ako nástroj pre nakupovanie v samotnom obchode. Stále však nešlo o masovú záležitosť.
Patent priamo uvádzal, že vozík je určený na odnášanie nákupov z potravín, mäsiarstva a podobných obchodov. Hmotnosť tovaru už nemusel človek niesť iba v rukách. Väčšinu záťaže prevzali kolesá a kovová konštrukcia. Zaujímavé bolo najmä skladanie koša. Staršie konštrukcie mohli vyžadovať stlačenie pedála alebo manipuláciu pri spodnej časti vozíka. Používateľ sa preto musel zohnúť. Brodeck navrhol mechanizmus, ktorý sa ovládal zhora rukou. Predná časť koša sa zdvihla a následne prisunula k zadnej stene, pričom sa poskladali aj bočné steny a dno.
Vozík sa dal otvoriť aj zatvoriť postojačky. Patent zdôrazňoval, že má byť kompaktný, pevný, odolný, ľahko ovládateľný a zároveň pomerne lacný na výrobu. Zaujímavosťou je, že dobový patent hovorí o vozíku, ktorý má používať „housewife“, teda domáca pani, manželka v domácnosti, alebo ak chcete – žena starajúca sa o domácnosť. Patent tak nepriamo zachytáva nielen technický vývoj, ale aj dobový pohľad na rozdelenie domácich povinností v 50. rokoch.
Druhý patent myslel na výrobu vo veľkom
Brodek sa k nákupnému vozíku vrátil aj po viac ako desiatich rokoch. Dňa 13. mája 1964 podal ďalšiu patentovú prihlášku a 21. septembra 1965 získal patent číslo 3 207 526. Aj tento výrobok bol skladací a mal drôtený kôš, jeho konštrukcia však bola odlišná. Tvoril ho vysoký rám v tvare obráteného písmena U, ktorý zároveň slúžil ako rukoväť. Medzi jeho bočnými časťami sa nachádzal skladací drôtený kôš na dvoch kolesách. Tentoraz Brodek nemyslel iba na pohodlie zákazníka, ale aj na spôsob výroby. V patentovej dokumentácii upozorňoval, že pri starších vozíkoch bolo počas montáže potrebné niektoré diely zvárať, ohýbať alebo inak deformovať. Jeho cieľom bolo vyrábať jednotlivé súčasti samostatne a následne ich spojiť bez komplikovaných zásahov.
Takéto riešenie mohlo zjednodušiť kompletizáciu vozíkov, znížiť výrobné náklady a uľahčiť sériovú produkciu. Patent výslovne uvádza, že konštrukcia mala byť ekonomická a dobre prispôsobená požiadavkám hromadnej výroby. Dal sa oprieť o stenu, uložiť v byte, garáži či sklade a rozložiť až pred ďalším nákupom.
Pomocník, ktorý prispel k ďalším inováciám
Brodeckov vozík riešil jednoduchý, ale dôležitý problém. Väčší nákup je ťažký a jeho prenášanie v taškách môže byť únavné. Vozík umožnil presunúť hmotnosť na kolesá, odniesť viac tovaru naraz a doma nezaberať veľa priestoru.
Nemožno dokázať, že každý neskorší nákupný vozík vznikol priamo z Brodeckovej konštrukcie. Patentové záznamy však ukazujú, že jeho riešenia nezostali bez odozvy. Patent z roku 1952 bol citovaný v ďalších patentoch na skladacie nákupné a transportné vozíky, vrátane amerických konštrukcií z 50. a 60. rokov. Objavuje sa dokonca aj medzi zdrojmi neskorších riešení z konca 20. a začiatku 21. storočia.
Brodeckov neskorší patent z roku 1965 citovali ďalší konštruktéri vozíkov, nosičov a skladacích transportných zariadení. Jeho nápady sa tak stali súčasťou technickej literatúry, z ktorej mohli vychádzať ďalší inovátori. Brodeck tak nepriniesol konečnú podobu, ale spustil proces plný inšpirácie a skúšania ďalších vylepšení u ďalších. Vynálezcovia postupne riešia jednotlivé problémy – nosnosť, ovládanie, skladanie, skladovanie, cenu výroby alebo bezpečnosť. V novodobej histórii poznáme už aj systémy na blokovanie kolies magnetom pri opúšťaní parkoviska, alebo systémy na blokovanie kolies pred eskalátorom, alebo brzdy pri miestach so sklonom.
Goldman a Watson vytvorili ďalšie časti príbehu
V histórii nákupného vozíka nemožno obísť ďalších dvoch amerických inovátorov. Sylvan Goldman, majiteľ siete potravín v Oklahome, predstavil v roku 1937 vozík určený priamo na používanie v samoobslužnej predajni. Jeho prvá konštrukcia pripomínala skladaciu stoličku na kolieskach. Na kovovom ráme boli umiestnené dva samostatné nákupné koše. Zákazník tak mohol počas návštevy obchodu kúpiť viac tovaru, než by odniesol v ručnom košíku.
Orla Watson prišiel v roku 1946 s teleskopickým vozíkom. Jeho zadná časť sa dala odklopiť, takže vozíky bolo možné zasúvať jeden do druhého. Obchody ich už nemuseli po každom použití rozoberať a osobitne ukladať rámy a koše. Prvé Watsonove vozíky sa začali používať v supermarkete v roku 1947. Tento princíp zasúvania zostal základom supermarketových vozíkov dodnes.
Goldman, Watson a Brodek teda neriešili úplne rovnaký výrobok. Goldman vytvoril úspešný vozík pre samoobslužné predajne, Watson umožnil jeho jednoduché zasúvanie a Brodek zdokonaľoval skladacie drôtené vozíky určené najmä na prepravu nákupu z obchodu domov.
Príbeh Jána Brodeka je napriek tomu výnimočný. Ukazuje, že zručnosti slovenských drotárov nepatrili iba minulosti. V rukách šikovného emigranta sa tradičné remeslo dokázalo zmeniť na patentovaný priemyselný výrobok, ktorý uľahčil každodenný život a stal sa jedným z článkov dlhého vývoja nákupných vozíkov.
zdroj foto a náhľad detailu spomínaného patentu: https://patents.google.com/patent/US2589044A/en
