Náš seriál venovaný knihám a ich tajomstvám pokračuje ďalšou knihou z vydavateľstva Maxim. Tou poslednou bol Muž z Gulagu, dnes je to Všetci sme cigáni, ktorú napísala Michaela Mihoková. Aj k tomuto dielu sa viažu nejaké zaujímavosti a tajomstvá. Prinášame vám niekoľko faktov a zaujímavostí, ktoré ste o knihe, alebo jej autorke, možno vôbec nevedeli.
Všetci sme cigáni a zaujímavosti z pohľadu vydavateľa
- Autorka je nevidiaca, no keďže túži literárny svet zaujať svojím talentom a nie hendikepom, zatajuje túto skutočnosť pri rozosielaní rukopisov vydavateľstvám.
- Je fascinujúce sledovať, ako píše napríklad o farbách.
- Napriek nespochybniteľnému nadaniu ju nechceli prijať ani na gymnázium (podarilo sa jej to až po 4 rokoch), no vlani úspešne ukončila štúdium na vysokej škole – odbor masmediálna komunikácia.
- Tvrdí, že jej postavy si žijú svojim životom a ona nad nimi nemá žiadnu moc.
- Je “grafomanka” = nedokáže svoje príbehy krátiť a vždy sú pomerne rozsiahle.
- V knihe využila pozoruhodnú techniku písania a prelínania dvoch príbehov, pričom jeden sa odohráva v súčasnosti a jeden v ďalekej minulosti.
- Jej knižky je potrebné čítať s ceruzkou v ruke, pretože na každej stránke čitateľ objaví množstvo hlbokých myšlienok.
- Keď píše o Rómoch, nesnaží sa ich idealizovať – keďže je jedna z nich – ale vykresľuje ich so všetkými kladmi i zápormi.
Čo prezradila o svojej knižke samotná autorka?
-
„Kniha Všetci sme cigáni nemala byť pôvodne o rasizme. Tému nenávisti pre farbu pleti som stále odkladala na neskôr, ale kdesi pri tvorení dvanástej kapitoly som dala priestor neodbytnému pocitu a spracovala ju do takej podoby, v akej je dostupná čitateľom.
- Celou knihou sa nesie myšlienka, že ľudia sú ako topánky. Nápad so zakomponovaním topánok do príbehu mi napadol počas čakania u ortopéda. K tomu lekárovi som sa vlastne v ten deň nedostala a ani nikdy potom, takže si dodnes myslím, že mi to bolo predurčené iba kvôli knihe. Stretla som tam totiž jedného staršieho pána, ktorý si na okoloidúcich nevšímal nič iné, iba topánky. Napadlo mi, že možno bol kedysi obuvník a začala som mu v hlave písať smer, ktorým sa mohol uberať. Ešte v ten večer som si sadla a začala písať prvú kapitolu.
- Jedna z hlavných hrdiniek, Hana, vznikla na základe prečítaného článku. Hovorilo sa v ňom o jednej tínedžerke, ktorá sa najskôr posmievala spolužiačke s rakovinou a mama jej za trest ostrihala vlasy. Potom ale vyšlo najavo, že ju potrestala aj za niečo iné – na internet zavesila svoje nahé fotky. Povedala som si, že ju k takému niečomu muselo doviesť nejaká bolesť, o ktorej sa neodvážila s niekým hovoriť.
- V knihe vystupuje aj Lucia, ktorá prekonala rakovinu. Dlho som sa jej bránila, ale napokon som jej ustúpila, pretože ma všade prenasledovala. Kamkoľvek som šla, tam som začula nejaký rozhovor o rakovine. Raz v autobuse to zašlo tak ďaleko, že som musela vystúpiť. Dve staršie ženy sa medzi sebou zhovárali o chemoterapii a smrti a mne do nosa udrela vôňa rožkov. Tento rozhovor som do knihy zakomponovala a vznikla tak aj metafora, že smrť vonia ako rožky.
- Hlavný chlapčenský hrdina mal na konci zomrieť. Ale vryl sa mi tak hlboko pod kožu, že som mu to nedokázala urobiť.
- Na vyjadrenie od Vydavateľstva Maxim som čakala s malou nádejou. V jeden januárový večer som Bohu povedala, že ak sa mi neozve do desiatich hodín, budem to brať ako znamenie a pohľadám iný spôsob, ako sa realizovať, aj keď to bude ťažké. Ešte v tú noc mi však prišiel mail od vydavateľky, a keď som si ho prečítala, nevedela som sa rozhodnúť či skákať alebo plakať.“
Knihy v predaji: nakupujte knihy od Michaely Mihokovej na martinus.sk, alebo na bux.sk
Sledujte náš seriál Tajomstvá kníh a dozviete sa ďalšie zaujímavosti o úspešných knižných dielach, ktoré ste možno ani len netušili.