Recenzia dokumentu: The Beatles: Eight Days a Week – The Touring Years - ZN.SK

Recenzia dokumentu: The Beatles: Eight Days a Week – The Touring Years

John, Paul, George a Ringo. Kto by nepoznal jednu z najznámejších a najpopulárnejších kapiel všetkých čias – The Beatles! Najnovší dokument z tvorby Oscarového režiséra Rona Howarda nám približuje špecifické obdobie ich kariéry, konkrétne koncertné roky od prvých vystúpení v Liverpoolskom Cavern Clube v roku 1962 až po ich finálny koncert, ktorý odohrali v roku 1966 v San Franciscu. Na dokumente sa podieľali aj samotní členovia kapely – Paul McCartney a Ringo Starr, rovnako ako aj manželky zosnulých „Chrobákov“ – Yoko Ono Lennon a Olivia Harrison.

beatles-dokument

Zo skladu metiel do kúpeľne

Film sa začína veľkolepým úvodom, a to vizuálne a zvukovo vylepšeným farebným záberom z koncertu v Anglicku z roku 1963. Vďaka najmodernejším technológiám, ktoré (polstoročia staré) zábery zdokonalili, má divák pocit, akoby sedel priamo v publiku medzi jačiacimi fanúšičkami, cítiac práve rodiacu sa Beatlemániu. Tá umelcov prenasledovala v každej z pätnástich krajín, ktoré za štyri roky kvôli koncertom precestovali. Hystéria bola taká veľká, že pološialené fanúšičky omdlievali priamo na koncertoch či pred hotelom, v ktorom boli Beatles ubytovaní. Tí si slávu spočiatku užívali a ich keď sa ich hit “I Wanna Hold Your Hand” stal v Amerike prvýkrát hitom číslo jeden, túto správu dokonca oslávili vankúšovou bitkou. Nikdy sa ale nezdalo, že by im úspech a peniaze na konte stúpli do hlavy. Nezabudli totiž na to, čím si museli prejsť vo svojich úplných začiatkoch. Ešte predtým, ako ovládli hudobný priemysel, museli hrávať celé dni a noci v zastrčenej diere v Hamburgu, kde spávali v miestnosti na odkladanie metiel a ich výslužkou bolo pár pív. O tri roky už mali v hoteli Plaza pre seba vyhradené celé horné poschodie a na ulici jačiace fanúšičky. To bolo ale niečo, z čoho sa len ťažko spamätávali. Bubeník Ringo Starr vo filme spomína: „Napriek tomu, že sme mali pre seba celé poschodie, všetci štyria sme napokon skončili v malej kúpeľni, len aby sme si na chvíľu oddýchli od toho nesmierneho tlaku.“

Rasové problémy

Okrem digitálnych úprav môžu fanúšikovia otvárať oči od údivu aj pri doposiaľ nevidených záberoch, ktoré tvorcom filmu poslali ľudia zo svojho súkromného archívu. Svoje osobné zážitky s Beatles prezradili aj známe osobnosti, napríklad černošská herečka Whoopi Goldberg. V šesťdesiatych rokoch prebiehala v Amerike prísna rasová segregácia. Keď mali Beatles hrať koncert v Jacksonville, v ich zmluve stálo, že koncert zrušia, ak na ňom černosi nedostanú rovnaké práva ako belosi. Whoopi popisuje ten oslobodzujúci pocit, keď sa zrazu ocitla v dave, v ktorom sa fanúšikovia oboch rás spoločne zabávali a spievali. „Ako mladému dievčaťu mi dali pocítiť, že môžem byť kým chcem,“ vyjadrila sa. „Pre mňa boli Beatles bez farby.“

beatles-dokument2

„Čo to vlastne hráme?“

Šialenstvo, ktoré Beatles na koncertoch zažívali, vyvrcholilo ich najväčším koncertom v Shea Stadium v New Yorku, ktorý sa odohral v roku 1965. Štadión do tej doby slúžil len na športové účely, no kvôli účasti 55,600 ľudí museli organizátori rázne zakročiť. Tento koncert bol ikonický aj tým, že zo strachu o svoju bezpečnosť, museli „Chrobáci“ priletieť na koncert helikoptérou. Môžeme si predstaviť, že s takou technikou, akú mali v šesťdesiatych rokoch, nebolo možné preniesť zvuk z pódia na takú ohromnú vzdialenosť až do publika. Vreskot fanúšičiek topiacich sa v slzách taktiež neprispel k čistejšiemu zvuku. No ani samotní Beatles nepočuli, čo hrajú. Najťažšie to mal bubeník Ringo. Ten zo zadnej časti pódia sledoval pohyby Paula a Johna, čo bola vlastne jediná vec, ktorá mu pomohla predvídať, v ktorej časti piesne sa práve nachádzajú. Tento koncert bol zlomový v tom, že sa po jeho skončení začali pýtať samých seba: „Dokedy to bude ešte pokračovať?“

Rozlúčka na streche

Posledné koncerty (v roku 1966) odohrali už akosi automaticky, bez záujmu. To už sa naplno pripravoval ich album Revolver, ktorý odštartoval ich štúdiovú éru, poznačenú čiastočne indickou hudbou, čiastočne psychedelickými drogami. Z popových hviezdičiek sa naraz stali dospelí muži, ktorí skladali piesne (aj) o vojne, náboženstve či rasizme. Túto časť ich pôsobenia film spomína len okrajovo – ukážkou ich najpopulárnejších albumov, ktoré v tomto čase vydávali, vrátane legendárnej Abbey Road. Dokument končí rovnako veľkolepo ako začal, a to ich finálnym verejným „koncertom“, ktorý odohrali na streche spoločnosti Apple v Londýne. Divákovi sa naskytá kuriózny pohľad na ľudí ponáhľajúcich sa po ulici do práce, nevediac, že nad ich hlavami prebieha historický moment.

Tajomstvo ich úspechu

Ten, kto očakáva, že film mu zobrazí celé pôsobenie Beatles, ostane sklamaný. Dokument je špeciálne orientovaný na koncertné obdobie a zámerne tiež vynechal udalosti ako rozpad kapely (v roku 1970) či náhle úmrtie ich manažéra Briana Epsteina. Napriek tomu má film veľký potenciál zaujať široké publikum, či už fanúšikom ste, alebo nie. Pri titulkoch bude totiž každému jasné, ako títo štyria obyčajní chlapci z Liverpoolu dokázali vyvolať také šialenstvo. Ich bezprostrednosť, bezstarostný humor, bratská súdržnosť, no najmä nekonečná radosť z hudby je práve to, čím až do dnešného dňa oslovujú generácie.

Dokument mal premiéru 15. septembra vo Veľkej Británii a v súčasnosti ho môžete vidieť aj v našich kinách.

Pripravila Ema Stanovská

Ohodnoť tento článok
Avatar
Pod autorom ZN.SK vychádzajú články externých redaktorov a články viacerých autorov súčasne. Neraz vám tak prinášame rozsiahlu tému, alebo článok neobvyklý voči ostatnej našej tvorbe.
Viac:
krádež auta
Ukradnuté auto so spiacim majiteľom

Narodenie dieťaťa, článok rodné číslo
Rodné číslo a zaujímavosti: vedeli ste, že je deliteľné číslom 11?

Lucia Sasková Nemecko
Rozhovor: Lucia Sasková, autorka Zlatokopky, čoskoro predstaví novinku

Zavrieť