TOP 10 filmových zaujímavostí z knihy Filmové miesta

TOP 10 filmových zaujímavostí z knihy Filmové miesta

Už sme u nás informovali o vydaní novej knihy s názvom Filmové miesta Tomáša Galierika. Jej obsahom je prehľad filmov a miest, ktoré na Slovensku slúžili filmárom. Bez zmien, alebo aj s úpravami v podobe kulís. Môžeme sa tak pozrieť na miesta z rôznych filmov a seriálov, prípadne si odfotiť niečo, čo priamo bolo aj v samotnom filme. Azda tento článok nebude veľa prezrádzať, no neodpustíme si nasledovných desať zaujímavosti, ktoré sa týkajú filmu a predstavuje ich práve spomínaná kniha. Toto sú tie, ktoré sme si pri zoznámení s knihou všimli a stojí za zmienku o nich písať.

1. Stanley Kubrick aj Ridley Scott u nás takmer nakrúcali film

Naši politici sú nekompetentní už celé desaťročia. Kým inde vo svete sú na riadiacich pozíciách schopní ľudia s riadnym vzdelaním, u nás to tak nie je. Ich vyjadrenia a neochota už v minulosti odstrašili niekoľko filmových projektov. Významným je niekdajší plán s filmom Aryan Papers od svetoznámeho Stanleyho Kubricka, ktorý sa nakoniec nekonal aj pre iné dôvody. No ani Gladiátor, slávny film Ridleyho Scotta nemal na ružiach ustlané a nakoniec sa film nakrúcal inde.

Gladiátor Jaquin Phoenix Russel Crowe

Dôležitým zdrojom pre tieto zaujímavosti je však aj kniha Veľká ilúzia.

2. Osobnosť režiséra Juraja Herza

Juraj Herz je významnou osobnosťou domáceho filmu, aj keď nevyštudoval réžiu. Narodil sa v Kežmarku 4. septembra 1934 a zomrel 8. apríla 2018 v Prahe. Ako režisér sa podpísal pod mnohé zaujímavé filmy. V nemálo filmoch si zahral rôzne úlohy. Nezabudnuteľný je Spaľovač mŕtvol (1969), Habermanov mlyn (2010), Holky z porcelánu (1975) alebo Upír z Feratu (1982). Ako herec sa ukázal v Což takhle dát si špenát, alebo v Pacho, hybský zbojník, kde jeho vyslovovanie krstného mena fiktívneho zbojníka s rakúskym prízvukom bude nesmrteľné tak, ako Pacho samotný. Pe svoj židovský pôvod sa ocitol s rodinou v koncentračnom tábore Ravensbrück.

Což takhle dát si špenát Juraj Herz

Tam na vlastnej koži zažil scénu v sprchách, ktorú Spielberg použil v Schindlerovom zozname. V skutočnosti ju však údajne skopíroval z menej známeho filmu Zastihla ma noc (1985), ktorý Herz nakrútil ako režisér priamo v Ravensbrücku, kam sa vrátil po dlhých rokoch. Keď Spielberg nakrúcal Schindlerov zoznam, nechal si vypracovať zoznam filmov, ktoré vznikali v koncentračných táboroch a medzi nimi si pozrel aj Zastihla ma noc. Uviedol to samotný Herz vo svojej knihe v roku 2015.

3. Trezorové filmy a Jakubiskova trilógia

Pojem trezorové filmy sa viaže na ťažký komunizmus, diktatúru v kultúre a cenzúru, ktorá niektoré filmy nevpustila na trh. Mnoho filmov sa tak stalo „trezorovými“ a objavili sa až po páde totality po roku 1989. Medzi takými aj niekoľko filmov Juraja Jakubiska. Práve tým mnohí ani nepostrehli jeho Vtáčkovia, siroty a blázni 1969,  s úvodom nakrúcaným v Trnave. Hlavná postava sa na konci podpáli a chce spáchať samovraždu. Nikto nemohol tušiť, že v čase uvedenia filmu bude Československo poznačené činom Jana Palacha a film bude pôsobiť ako súhlas s týmto činom. Nebýva už uvádzané, že tento československo-francúzsky film je vlastne prvý diel trilógie „O šťastí“, ktorá ďalej pokračuje filmom Sedím na konári a je mi dobre (1989) a ako tretí je film Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992).

juraj Jakubisko

Fotografia z nakrúcania Perinbaby 2

4. Lakšárska Nová Ves, záhorská filmová legenda

Dnes si ani vážny fanúšik filmu bežne nespojí so slovenskou kinematografiou nenápadnú dedinku Lakšárska Nová Ves. V podstate sa s ňou v súčasnosti žiadne nakrúcanie nespája. Je nešťastím, že v obci zanikli staré hospodárske budovy, aké lákali opakovane rôznych filmárov. Svojho času sa tu neustále niečo nakrúcalo a Lakšárska Nová Ves azda ani nemala obdoby medzi ostatnými dedinami na Slovensku. Nakrúcali sa tu seriály aj filmy. Kniha Filmové miesta obci venuje naozaj značný priestor aj vďaka spolupráci s miestnymi, o čom prezrádza záver knihy.

Pacho hybský zbojník a Marián Labuda, SFÚ

Svojho času tu mala dokonca premiéru slávna komédia Pacho, hybský zbojník. Veď sa tu nakrúcali scény s tými veľkými drevenými domami, aké dnes môžeme len hádať, či boli kulisami, alebo reálnymi stavbami. Veruže boli skutočné. Jozef Kroner sa pri nich ocitol neskôr pri nakrúcaní Sváka Ragana. Škoda, že tento význam pominul. Kiež by sa našli projekty, ktoré by aspoň zmienku a význam obce v histórii filmu pripomínali.

5. Zábiedovo

V oravskej dedinke Zábiedovo sa nachádza kaplnka so zvonicou, ktoré krátko po sebe prilákal filmárov dvoch podobných diel. Spája ich aj Viera Strnisková, ktorá tu stvárnila rôzne filmové úlohy. Nakrúcali tu filmy Živý bič (1966) a Rysavá Jalovica (1970), obe režiséra Martina Ťapáka.

Zábiedovo, Hamričky, kaplnka

6. Bojnice aj ako hotel

Bojnický zámok, ako jeden z našich najkrajších historických objektov, bol v minulosti využívaný viac aj v rámci prenájmov miestností a umožňoval aj ubytovanie hostí. Toto ubytovanie bolo aj témou číslo jedna pri nakrúcaní talianskej rozprávky Fantagirhó II. V knihe sa uvádza, že bolo aj dôvodom záujmu a roztržky medzi ženou režiséra a hlavnou hviezdou, herečkou Bridgitte Nielsen.

Bojnice, Bojnický hrad

7. Oravský hrad domovom starého aj nového Drakulu

V roku 1922 na Oravskom hrade vznikol slávny nemý horor Upír Nosferatu. Bola to pozmenená podoba Drakulu Brama Stokera, ktorá sa pokúšala vyhnúť podobnosti a licencii, keďže nemala súhlas od dedičky autorských práv. Ten príbeh na čas nedopadol dobre, lebo film bol zakázaný. Nie však zmazaný zo zemského povrchu. V roku 2019 sa však Drakula vo svojej autorsky čistej verzii na Oravský hrad vrátil. Pre Netflix tu nakrúcali trojdielny film, ktorý v roku 2020 uzrel svetlo sveta. Kniha Filmové miesta uvádza aj ďalšie zaujímavé miesto na Slovensku, ktoré dosť výrazne poslúžilo pri nakrúcaní hlavne v 1. časti filmu.

Oravský zámok

8. Háj na východe Slovenska

Obec Háj je pre každého fanúšika filmových miest na Slovensku veľmi dobre známa. Americký vojnový film Za nepriateľskou líniou (Behind Enemy Line, 2001) je príbehom z vojnou zmietanej Juhoslávie, kde sa americkí piloti stanú svedkami maskovania masového hrobu a je proti nim vypálená raketa. Po zostrelení nad nepriateľským územím sa musia zachrániť a dostať na miesto vyzdvihnutia. Vo filme sa objavuje viac miest zo Slovenska. V horách umiestnená veľká socha anjela mala vďaka dôsledným kamerám podrobne nasnímané detaily. Presne táto socha dnes stojí v obci Háj neďaleko cintorína. Bola darom filmárov obci za pomoc pri nakrúcaní.

Stovky obcí na Slovensku by veľmi rado pomohlo pri nakrúcaní podobných filmov a boli by vďační za akékoľvek symboly, objekty, sochy, či zachované kulisy. Takéto filmové predmety vo svete doteraz dokázali divy a anjel z Hája je dôkazom, že turistický záujem tvorený filmovou rekvizitou naozaj existuje.

9. Filmový zástup u nás zafungoval

Ak skombinujete talentovaných staviteľov kulís, tých, čo ovládajú dobové remeslá, a vynaliezavosť rôznych profesií na Slovensku, vznikne vám výborná kombinácia, ktorú filmári potrebujú a oceňujú. Pre film Mierotvorca (Peacemaker, 1997) na Slovensku vznikol interiér Pentagonu, Boeingu, a Bratislava predstavovala Viedeň. Žiadne Slovensko. V Červenej volavke (Red Sparrow, 2019) Slovensko predstavovalo Moskvu z pred pár desaťročí. Vo filme Lev v zime (2003) zase Spišský hrad predstavoval hrad vo Veľkej Británii. Filmovým zástupom dokáže Slovensko čokoľvek a tých príkladov sme si už v minulosti sami na zn.sk uviedli viac.

10. Desiata najzásadnejšia skutočnosť je…

…že vznikla takáto kniha. Dáva nám dôležité poznatky o tom, ako významné sú niektoré miesta u nás a nemáme sami ani poňatia o tom, v koľkých záberoch koľkých filmov ich vidíme zamaskované, alebo priznané. Možno je na čase nabrať trochu hrdosti a prezentovať Slovensko aj ako krásne a lákavé pre filmárov. Prinášať svetu obrázky našich vlastných objavov, krás, miest stvorených pre scény pokojne aj negatívnejších žánrov kinematografie.

Nech Slovensko nie je v zahraničí vždy vnímané len ako krajina pôvodu Sagana, Škrteľa, Hamšíka, alebo Zdena Cháru. Inak o nás v zahraničí nevedia nič. Je mnoho ciest, ako sa presláviť a film je len jednou z nich. Tak o ňom uvažujme. Kniha Filmové miesta nám dokazuje, aké je Slovensko zaujímavé a naozaj pestré. Rovnako ako talentované. Kniha má úvod na zamyslenie a viacero vlastností, ako potešia aj náročného čitateľa literatúry faktu. Pozrite si ju vo vašom obľúbenom kníhkupectve, alebo v knižnici.

zdroj: informácie vychádzajú z knihy Filmové miesta, (martinus.sk)


Lucia Absolventka štúdia marketingovej komunikácie, momentálne žijúca v zahraničí s obrovskou vášňou pre cestovanie, nové zážitky a dobré jedlo. K príležitosti písať sa dostala pred pár rokmi v zn.sk. Je to pre ňu relax a zodpovednosť zároveň.