Vera Vane je novou slovenskou autorkou, ktorá ihneď zaujala svojim dark noir debutom Napriek všetkému. Zaujímavosťou je, že titul vychádza v spolupráci so slovenskou autorkou Monika Wurm. Do predaja sa dostáva vo všetkých veľkých predajniach, je súčasťou predaja v sieti predajní Panta Rhei a Martinus, zároveň na BUX.sk. Čím môže byť táto novinka pre čitateľov a pre koho je?

Vera Vane a jej Napriek všetkému
1. V októbri tohto roku ti vyšiel tvoj knižný debut. To znamená, že si po prvý raz nahliadla do zákulisia knižného sveta. Vieš nám prezradiť, čo ťa najviac šokovalo? Či už pozitívne, negatívne, alebo pokojne aj oboje.
Pozitívne ma asi najviac prekvapilo, koľko ľudí si našlo cestu k mojej knihe, napriek tomu, že išlo o debut. Nevedela som, čo mám očakávať, a už vôbec nie to, že si príbeh získa toľko čitateľov. O to viac ma teší, že sa medzi nimi našli ľudia, ktorým kniha skutočne niečo dala a ktorí sa k jej postavám dokázali tak silno pripútať. Na druhej strane ma negatívne prekvapilo, aká obrovská pretvárka dokáže v knižnom svete panovať. Navonok sa veľmi radi rozprávame o podpore autorov, vzájomnej úcte a komunite, ktorá by mala držať spolu. Lenže medzi tým, čo ľudia verejne hlásajú, a tým, ako sa skutočne správajú, je veľký rozdiel. Niektorí dokážu veľmi presvedčivo hovoriť o tom, ako si máme navzájom priať úspech, no vo chvíli, keď sa začne dariť niekomu inému, ich vlastné slová akosi prestávajú platiť.
2. Keď človek po prvý raz drží svoje knižné dieťa v rukách, je to jeden z najkrajších pocitov na svete. Ale ja by som od teba chcela vedieť, či by si sa do toho pustila ešte raz, keby si vopred vedela, čo všetko ťa na tejto ceste bude čakať.
Určite áno. Bez jediného zaváhania, aj so všetkými komplikáciami, ktoré tomu predchádzali. Paradoxne si myslím, že práve tie ma naučili najviac. Musela som si prejsť negatívnou skúsenosťou s jedným vydavateľstvom, aby som pochopila, že ako autorka mám právo rozhodovať o vlastnej tvorbe, ozvať sa, keď sa mi niečo nepáči, a v prípade potreby si aj dupnúť. Pretože na konci dňa je to moje meno na obálke a ja som tá, ktorá za výsledkom stojí.
3. Klasická otázka, ktorú autori dostávajú, hlavne ak napíšu dosť drastický príbeh, je, či sa v ich knihe nachádzajú autobiografické prvky. Ale ja sa ťa opýtam niečo iné. Existuje v skutočnom živote predobraz tvojej hlavnej hrdinky, ktorá si musela prejsť peklom opísaným v knihe? Pýtam sa hlavne preto, že opisy, ktoré v knihe uvádzaš, sú také autentické, až mám pocit, že si tým všetkým niekto naozaj musel prejsť a prinajmenšom sa ti zveriť.
Viktória je mi bližšia, než si väčšina čitateľov pravdepodobne myslí. Nie všetko, čo sa jej stalo, sa odohralo presne tak, ako je to opísané v knihe. Ale emócie, ktoré prežíva, rany, ktoré znesie a jazvy, ktoré nosí, nevznikli iba v mojej fantázii.
4. Ktorú otázku od čitateľov dostávaš pravidelne, a hoci na ňu zakaždým odpovedáš, v skutočnosti ju naozaj neznášaš?
Vlastne sú dve (smiech.) Prvá prichádza väčšinou od ľudí, ktorí majú potrebu spochybňovať moju prácu, a znie: „Nenapísala ti tú knihu AI?“ A druhá, paradoxne od bežných čitateľov, je otázka, či mám deti. Pri tej prvej ma zaráža, s akou ľahkosťou dokážu niektorí ľudia spochybniť cudziu prácu. Pri tej druhej si zase myslím, že nie všetko zo súkromia autora musí byť verejnou informáciou.
5. Ako autorka dostávaš rôzne reakcie na svoje literárne dielo. Niekedy sa však môžeš stretnúť aj s reakciami nesprávneho publika. To znamená, že si niekto vyberie tvoju knihu bez toho, aby si prečítal upozornenia na citlivý obsah alebo anotáciu. Akú radu by si dala čitateľom, aby si v budúcnosti dokázali vybrať ten správny žáner, ktorý im skutočne vyhovuje?
V prvom rade by som im poradila, aby si s porozumením, prečítali upozornenia na citlivý obsah. Nie sú tam napísané na ozdobu. Rovnako tak anotácia, ktorá má čitateľovi pomôcť rozhodnúť sa, či je daná kniha preňho vhodná. Mám totiž dojem, že práve tieto veci, čitatelia často len preletia očami. Samozrejme, každému vyhovuje niečo iné a je úplne v poriadku, ak niektoré témy čítať nechce. Ale ak autor (ešte k tomu na dve strany, ako v mojom prípade) vopred jasne upozorní na to, čo jeho kniha obsahuje, príde mi trochu zvláštne, keď je potom kritizovaný práve za prítomnosť týchto tém.
6. Napíš mi desať trópov, ktoré vystihujú tvoju knihu Napriek všetkému.
Morally Grey MMCs, Slow Burn, Touch Her and Die, Age Gap, Betrayal & Deception, Power Imbalance, Survivor’s Journey, Trauma & Recovery, Reclaiming Agency, Love After Trauma.
7. Tvoja kniha Napriek všetkému spadá do literárneho žánru dark romance noir. Pre tých, ktorí nepoznajú význam slovíčka noir, ide o označenie ešte temnejšieho, pochmúrneho charakteru príbehu. Ale poďme sa pozrieť na to, ako vnímaš definíciu dark romance ty, pretože na sociálnych sieťach sa v poslednom čase stretávame s veľmi nesprávnym chápaním tohto žánru.
Myslím si, že dark romance sa dnes do veľkej miery stala skôr marketingovou nálepkou než označením literárneho subžánru. Mnohí ľudia si ju spájajú výhradne s mafiou, atraktívnym stalkerom či majetníckym hlavným hrdinom. Ak sa však príbeh týmto predstavám vymyká, zrazu sa spochybňuje, či vôbec ide o dark romance. Najväčší paradox vidím v tom, že temné prvky sú často akceptované len dovtedy, kým sú podané ako niečo príťažlivé. Obsesia je romantická, pokiaľ je posadnutý muž dostatočne atraktívny. Násilie je súčasťou žánru, pokiaľ ho vykonáva postava, ktorej máme fandiť. Ale ak autor zobrazí napríklad znásilnenie bez romantického prikrášlenia, ak násilník zostane násilníkom a jeho konanie nevyústi do veľkého milostného príbehu so šťastným koncom, zrazu to podľa niektorých už dark romance nie je. Pre mňa je dark romance predovšetkým o skúmaní temných stránok medziľudských vzťahov, psychológii postáv, morálnej nejednoznačnosti a hraniciach, ktoré sú ľudia schopní prekročiť. Nemyslím si, že každé zlo musí byť romantizované, aby malo v takomto príbehu svoje miesto.
8. Čitatelia, ktorí sa dostali k tvojej tvorbe, hovoria, že sa ešte nikdy nestretli s tak literárne dokonale zvládnutým príbehom od debutantky. Ako je to možné na začiatočníčku? Priznaj sa, určite si sa už musela profesionálne venovať písaniu.
V prvom rade veľmi pekne ďakujem, takéto slová si nesmierne vážim. Profesionálne som sa písaniu nikdy nevenovala, ale píšem prakticky odmalička. Na škole som spolužiakom písala a predávala slohové práce a podarilo sa mi vyhrať aj niekoľko literárnych súťaží. Paradoxne mi však moja učiteľka niekoľkokrát povedala, že zo mňa nikdy spisovateľka nebude, pretože sú moje príbehy až príliš zfantazírované (smiech.) Písanie ma ale nikdy nepustilo. Dodnes si robím denníky, zapisujem myšlienky, nápady, útržky príbehov a na povale mám v krabiciach pravdepodobne viac zošitov a zápisníkov než niektoré papiernictvá.
9. Prezraď nám ten úplne prvý impulz, ktorý sa v tebe zrodil v momente, keď si si uvedomila, že to, čo v tebe bublá pod povrchom, nie je len obyčajná myšlienka, ale že by z toho mohla vzniknúť kniha.
Paradoxne to súvisí práve s tými krabicami, ktoré som spomínala v predchádzajúcej odpovedi (úsmev.) Počas jarného upratovania som sa pustila do upratovania povaly a mojich starých zápisníkov, pri ich prezeraní som sa opäť dostala k myšlienkam a príbehom, ktoré som si kedysi zapisovala. Zároveň sa blížilo výročie úmrtia mojej mamy, ktorá knihy nesmierne milovala a milovala aj moje príbehy. No a nejakým zvláštnym spôsobom sa to všetko spojilo. Spomienky, staré zápisky aj túžba konečne niečo zo svojich myšlienok pretaviť do skutočného príbehu. Myslím, že práve vtedy som si prvýkrát povedala, že by som to mohla naozaj skúsiť.
10. Napíš sama sebe otázku, ktorú by si chcela dostať, ale ešte nikdy sa ťa na ňu nikto nespýtal. A ak chceš – a my naozaj všetci chceme –, tak nám na ňu rovno napíš aj odpoveď.
Je niečo, čo by si ako autorka nikdy neurobila, ani keby ti to zaručilo vyššie predaje? Nikdy by som nenapísala knihu len preto, že je práve teraz niečo v móde. Mám pocit, že sa slovenský knižný trh zbláznil z hokejistov, kovbojov a ďalších trendov, ktoré pritom v zahraničí fičali už dávno (smiech.) Nemám nič proti týmto príbehom, ale nedokážem si predstaviť, že by som si sadla za počítač a začala písať o hokejistovi len preto, že sa to momentálne dobre predáva. Chcem písať vlastné príbehy, nie variácie na niečo, čo už niekto xkrát napísal predo mnou.
11. Dokáže ťa viac rozčúliť ľudská hlúposť alebo ľudská nevedomosť?
Zatiaľ mám zo života skúsenosť, že tieto dve veci idú veľmi často ruka v ruke (smiech.) Najviac ma však rozčuľuje, keď je niekto skalopevne presvedčený o svojej pravde a odmieta pripustiť, že by mohol mať pravdu niekto iný. Niektorí ľudia majú totiž pocit, že vek, akademický titul či spoločenské postavenie im automaticky zaručujú neomylnosť.
12. Napíš nám nejakú myšlienku, ktorá ti naposledy utkvela v hlave a o ktorú by si sa s nami chcela podeliť.
Raz som narazila na jednu vetu, ktorá ma dosť pobavila: „Som príliš lenivá na to, aby som sa vysvetľovala. Jednoducho ma súďte.“ (Smiech) A čím som staršia, tým viac sa s ňou stotožňujem. Nie preto, že by mi nezáležalo na názoroch druhých, skôr preto, že som pochopila, že nie každý názor si zaslúži moje vysvetlenie a nie každý človek môj čas a energiu.
13. Prezraď nám svoju najsilnejšiu a najslabšiu stránku.
Za svoju najsilnejšiu stránku považujem asi schopnosť myslieť samostatne. Nemám potrebu robiť veci určitým spôsobom len preto, že ich tak robia všetci ostatní. Mojou najslabšou stránkou je paradoxne úprimnosť. Nikdy som sa nevedela pretvarovať a moja tvár má navyše takú „geniálnu“ schopnosť povedať za mňa všetko skôr, než vôbec otvorím ústa (smiech.) Pretvárka je jedným z problémov spoločnosti. Mnohí ľudia sa navonok tvária ako tí najmilší a najúprimnejší, no za chrbtom druhých hovoria niečo úplne iné. Ja jednoducho nevidím dôvod, prečo by som sa mala hrať na niekoho, kým nie som.
14. V poslednom čase sa azda každý autor stáva terčom správ, v ktorých ho ľudia prosia o knihy zadarmo. Či už ide o tomboly, dražby, knižnice, alebo dokonca prosby odôvodnené vlastným telesným postihnutím. Ako reaguješ na podobné žiadosti?
Mám pocit, že veľa ľudí žije v predstave, že autori sú milionári, ktorí majú doma nekonečné zásoby kníh, a preto ich predsa nemôže nič stáť, keď niekoľko výtlačkov rozdajú zadarmo (úsmev). Rada pri tom používam jednoduché prirovnanie. Predstavte si, že prídete k nechtárke a poviete jej, že keď už urobila stovky nechtov, jedny vám predsa môže urobiť zadarmo. Znie to absurdne, však? Pri autoroch sa ale podobné očakávania považujú takmer za samozrejmosť. Ľudia si často neuvedomujú, koľko času, práce a financií stojí za vznikom jednej knihy a že ani samotné výtlačky nie sú zadarmo. Vždy si pri tom položím jednu otázku: Ak budeme svoje knihy rozdávať zadarmo, z čoho máme financovať tie ďalšie?
15. Si skôr tím pes alebo mačka?
Jednoznačne tím pes. Doma mám rovno troch, takže o dobrú spoločnosť mám rozhodne postarané (smiech.)
16. Máš nejaký čudný zvyk alebo zlozvyk, ktorý nám môžeš prezradiť?
Asi najviac ma vystihuje ponocovanie a môj perfekcionizmus, ktorý sa, paradoxne, nevzťahuje na všetko. Dokážem stráviť hodiny riešením úplných detailov, no zároveň pravidelne nechávam mokrú hubku na riad v dreze a potom sa rozčuľujem, keď sa začne rozpadávať. Hoci veľmi dobre viem, čo robím zle, zakaždým to zopakujem.
17. Myslíš si, že v knižnom svete môže existovať skutočné priateľstvo medzi konkurenčnými autorkami?
Verím, že áno. Môj dedo mi kedysi dávno povedal jednu vec: „Žiadny skutočne úspešný a sám so sebou spokojný človek nebude druhému podkopávať nohy. Naopak, pomôže mu uľahčiť ďalší krok.“ Myslím, že práve tieto slová veľmi dobre vystihujú situáciu v knižnom svete. Na Slovensku mám pocit, že úspech niekoho iného sa vníma skôr ako osobná prehra. Namiesto vzájomnej podpory sa stretávame so závisťou, zákulisnými rečami a vytváraním tzv. sektárskych skupiniek, v ktorých sa ľudia navzájom utvrdzujú vo vlastnej výnimočnosti. Úspech jednej autorky predsa neznamená neúspech tej druhej. Takže áno, verím, že skutočné priateľstvo medzi autorkami existovať môže. Len naň treba dve osobnostne vyrovnané ženy, ktoré sa nepotrebujú navzájom vnímať ako hrozbu.
18. Aký je to pocit, keď zrazu začneš dostávať pozitívne a láskavé ohlasy od úplne cudzích ľudí? A pritom tí, čo ťa poznajú ťa nijako, ani len slovne nepodporia?
Je to zvláštny, ale nesmierne krásny pocit. Človek strávi mesiace prácou na niečom, do čoho vloží obrovský kus seba, a potom mu napíše niekto úplne cudzí, že sa ho jeho príbeh dotkol. Že pri ňom plakal, smial sa alebo naň ešte niekoľko dní nedokázal prestať myslieť. Takéto správy mi pripomínajú, prečo som sa do písania vôbec pustila. Človeka občas zamrzí, keď väčšiu podporu cíti od úplne neznámych ľudí než od tých, ktorí ho poznajú roky. Ale dávno som pochopila, že nie každý, kto je súčasťou nášho života, musí byt aj súčasťou našich úspechov.
19. Čo si myslíš o hejtoch v knižnom svete? Myslím také tie útoky, ktoré nemajú nič spoločné s kvalitou či nekvalitou knihy, ale ide skôr o osobné útoky na autora. Stalo sa ti už niečo také alebo si o podobných prípadoch aspoň počula?
Zažila som to na vlastnej koži a videla som to aj u iných autoriek. Z mojej skúsenosti za podobnými útokmi často stoja rôzne sektárske skupinky okolo iných autoriek alebo ľudia, ktorí nedokážu prehltnúť cudzí úspech. Je totiž jednoduchšie zhadzovať niekoho, komu sa darí, než sa zamyslieť nad tým, prečo sa nedarí vám. A ak niekto namiesto knihy útočí na autora ako človeka, o kvalite literatúry to nevypovedá vôbec nič. O kvalite samotného útočníka však celkom veľa.
20. Opíš nám dvomi či tromi vetami, prečo by si ľudia mali prečítať tvoju knihu Napriek všetkému.
Pretože Napriek všetkému je príbeh, pri ktorom sa budete smiať, červenať, plakať a pravdepodobne mi za niektoré rozhodnutia mojich postáv aj poriadne vynadáte (smiech.) A ak vo vás zostane ešte dlho po tom, čo otočíte poslednú stránku, potom splnil presne to, čo som od neho chcela.
21. Na sociálnych sieťach vidno, že sa snažíš čitateľom ponúknuť viac než len samotnú knihu. Pripravuješ rôzne tematické darčekové balenia, do ktorých naozaj veľa investuješ z vlastného vrecka, len aby si svojim čitateľom urobila radosť. Pod jedným z tvojich príspevkov sa však raz objavil komentár od jednej nemenovanej autorky, že je to nefér voči autorom, ktorí takéto luxusné balíčky nerobia. Chceš sa k tomu vyjadriť?
Priznám sa, že tento komentár ma celkom pobavil (smiech.) Nikdy by mi nenapadlo, že snaha ponúknuť svojim čitateľom niečo navyše môže byť považovaná za neférovú voči ostatným autorkám. Všetky balíčky pripravujem a financujem sama, takže naozaj nevidím dôvod, prečo by som mala svoje nápady a ambície obmedzovať len preto, že niekto iný sa rozhodol robiť veci inak. Najväčším paradoxom však je, že som neskôr u tej istej autorky videla veľmi podobne pripravené knižné balíčky. Poviem to jednoducho: Ak sa niekto cíti znevýhodnený tým, že iný človek robí niečo navyše, problém nebude v tom človeku, ktorý robí veci inak.
22. A nakoniec niečo trošku infantilné. Prezraď nám svoju najobľúbenejšiu farbu, jedlo, nápoj a aspoň jednu knihu, ktorá ti akýmkoľvek spôsobom zmenila život.
Moja najobľúbenejšia farba je čierna, nápoj káva a pokiaľ ide o jedlo, tam je odpoveď buď cestoviny, alebo čokoľvek, čo obsahuje kyslú kapustu. Ak mám vybrať knihu, respektíve sériu, ktorá zmenila môj pohľad na literatúru, určite by som spomenula Harrow Faire od Kathryn Ann Kingsley. V čase, keď som ju čítala, predstavovala niečo úplne iné, než na čo som bola v dark romance zvyknutá. Netradičné cirkusové prostredie, fascinujúce zákutia ľudskej psychiky a predovšetkým Simon Waite hlavná mužská postava, ktorá je sama o sebe definíciou označenia Red flag (smiech.)




