Dlháň jedovatý, ako znie slovenský názov motýľa Dryas iulia, je ojedinelým zástupcom živočíšnej ríše. Hoci sa podobne správa ešte niekoľko iných druhov živočíchov, práve u takto výrazného motýľa je zvláštnosťou jeho záujem o slzy iných živočíchov. Hoci to znie zaujímavo, až kuriózne, v skutočnosti len v slzách motýle našli to, čo nedokázali nájsť vo voľnej prírode.
Dlháň jedovatý na snímke
Prilietavajú najčastejšie k očiam veľkých plazov, ako sú krokodíly a korytnačky. Ich oči vylučujú počas dňa nadbytočné minerály získané z vody a tým vznikajú „slzy“. Keďže obsahujú soľ, ktorú by v inej podobe motýle nikde inde v prírode nenašli nasávajú túto dôležitú tekutinu aj z dôvodu zachovania vlastného prežitia. Absenciu sodíka v takej podobe, v akej by ju mohli motýle prijať, tak nahradzujú sodíkom a ďalšími minerálmi v slzách iných živočíchov.
Lachryfágia – pitie sĺz zvierat iným zvieraťom
Vedci poznajú pojem lachryfágia. Pojem znamená kŕmenie sa očnými výlučkami, alebo ak chcete slzami iných živočíchov za účelom doplnenia určitých živín.
Motýle obývajúce tropické a subtropické oblasti južnej Ameriky sodík potrebujú k rozmnožovaniu a kladeniu vajec. Vzájomný prospech nebol dokázaný. To znamená, že samotné zvieratá z prítomnosti motýľov prospech zrejme nemajú. Iba ak spoločnosť. Napriek tomu ich tolerujú ako súčasť, hoci im neraz zavadzajú vo výhľade. Pohľad na jemné motýle je i tak však fascinujúci.
