Deň otcov a jeho dátum v každom roku môže byť iný. Kedy je potom deň otcov, ak sa dátum mení? Koluje okolo neho niekoľko fám, ale spája sa s ním aj niekoľko zaujímavostí. Vedeli ste, prečo sme v Československu tento deň veľmi neoslavovali a najmä prečo vôbec vznikol?
Deň otcov v dnešnej dobe vnímame len ako nejakú protiváhu Dňa matiek. Spoločnosť má pocit, že vznikol len pre fakt, aby neboli otcovia ukrivdení, alebo aby sme si pripomínali aj druhého rodiča. Pôvod osláv, respektíve pripomienku otcov ako takých, však pramení z trochu iných udalostí a okolností.
Otcov si do 20-tych rokov minulého storočia pripomínali len náboženské spolky, farnosti. Ojedinele dokonca existujú zmienky o školách vo Veľkej Británii a USA, kde si nejakým spôsobom pripomínali otcov. Hoci nepravidelne, alebo bez stáleho dátumu. Nešlo o žiadnu globálnu záležitosť, ako skôr len o miestnu. Predchodcom Dňa otcov založeného na pravidelnosti, bola snaha Američanky Sonory Smart Doddovej uctiť si pamiatku otcov niečím výraznejším. Primárne si chcela uctiť toho svojho. Veterán z občianskej vojny menom William Jackson Smart prežil hrôzy vojny a po návrate k rodine a po smrti manželky mu život pripravil aj inú neľahkú úlohu. Starostlivosť o šesť detí a rodinu. Práve z vďaky k nemu Sonora usporiadala prvú oslavu 19. júna 1910, v deň otcových narodenín.
Prvá snaha vytvoriť oficiálny deň, ktorý by si pripomínal otcov a ich úlohu v rodine a živote rodín, pochádzala od 30. amerického prezidenta Calvina Coolidgea (1872-1933). V roku 1924 prišiel s návrhom vytvoriť Deň otcov, avšak krajina mala iné problémy, aby sa vôbec takýmto nápadom reálne zaoberala. Historicky poznáme obdobie okolo roku 1924 ako náročné z dôvodov úpadku ekonomiky pre veľkú hospodársku krízu, ale tiež pre obdobie po I. svetovej vojne. Lenže práve v nej je ukrytý dôvod, prečo vôbec Deň otcov mal vzniknúť.
Vojna zasiahla aj do rodín namiestach, kde sa vôbec nebojovalo. Otcovia odchádzali na front a nie každý sa vrátil. Milióny obetí priamych alebo nepriamych dôsledkov vojny ovplyvnili koniec koncov celú Európu a nejakým spôsobom všetky rodiny. Stratiť otca znamená stratiť viac ako len jedného člena rodiny. Význam otcov v rodine mala vystihnúť pripomienka ich úlohy.
Bola to znova svetová vojna, tá druhá, ktorá opäť otvorila myšlienku pripomienky otcov a tiež hrdinstiev tých, ktorí šli bojovať. A opäť to bol americký prezident, tentoraz 36. prezident Lyndon B. Johnson (1908-1973) (nastúpil na post prezidenta po smrti Johna F. Kennedyho), ktorý sa v roku 1966 pričinil o znovuotvorenie témy a vznik dňa, ktorý by si pripomínal otcov. Deň stanovený na tretiu nedeľu v júni sa tak stal Dňom otcov. Čas, kedy sa mal sviatok sláviť, nebol vybraný náhodou, veď sa inšpiroval tým, ktorý už poznali v meste Spokane v štáte Washington, kde žil William Jackson Smart a jeho dcéra Sonora.
Postupne prenikol aj do Kanady, Veľkej Británie, Nemecka, západnej Európy a po páde socializmu sa prejavuje viac aj u nás. Ešte dnes môžeme v našich končinách pozorovať „odpor“ staršej generácie voči tomuto dňu ako dňu novodobého výmyslu, ktorý sa za socializmu neoslavoval. To nie je celkom správny názor. Neoslavoval sa, lebo bol americký. Hoci význam mal a má aj dnes. Hodnota samotných otcov by ale nemala potrebovať deň, aby sme si ju všimli.
Deň otcov sa v súčasnosti pripomína, no nespájajú sa s nimi žiadne veľké podujatia. Je skôr o skromnosti, alebo len o zmienkach, s ktorými sa deti stretávajú v školách. Pripomienka tohto dňa znamená príležitosť vyraziť vona stráviť spoločný čas. Pôvodná myšlienka vyzdvihnúť význam otcovstva, sa udržiava, hoci vyprcháva a dostáva sa aj tu pomaly do popredia len ako heslo.
Znova je to aj obchodná príležitosť. V malej miere sa stretávame s akciami v obchodoch. Detské centrá, alebo škôlky si môžu pre otcov pripraviť prekvapenie, ručné výrobky, kresby… Ale otcovia viac ani nepotrebujú. Dôležité sú predsa celkom iné veci.
U nás si tento deň pripomenieme v tieto dátumy:
0 komentárov