Hongkong je mimoriadne preľudnený štátik, ktorý má veľkú núdzu o voľný priestor. Mimoriadna preľudnenosť na rozlohe len 1 103 km² predstavuje zhruba 7 miliónov obyvateľov. Nepredstaviteľné. 7 miliónov obyvateľov vyprodukuje množstvo odpadu. V rámci kanalizácie ide o milióny litrov vody vytekajúcej kanalizáciou preč. Na šťastie, nie je pitná. Splachovanie má Hongkong už od 50tych rokov vyriešené samostatne. Nepoužívajú naň pitnú vodu z obmedzených zdrojov, ale vodu získanú z mora. Múdra prezieravosť a predvídanie budúcnosti pred rokmi vytvorilo podmienky, pre ktoré dokáže mesto výrazne ušetriť veľké prostriedky, aj zásoby pitnej vody.
Hongkong a jeho zaujímavá história
V preklade jeho názov znamená „Voňavý prístav“ hoci dnes by to už neplatilo. Prístav už dávno nie je odkázaný na obchodovanie s koreninami a vôňami. Keď sa v roku 1699 v Číne objavila Východoindická spoločnosť Veľkej Británie, z Hongkongu začal vznikať dôležitý prístav pre vývoz čínskeho tovaru do Európy. Británia sem naopak privážala ópium, ktoré spôsobilo vysokú závislosť čínskych obyvateľov na návykovej droge. Vďaka ópiovej vojne a prítomnosti britského námorníctva musela Čína odstúpiť Hongkong Británii v roku 1842. V júli 1898 začala plynúť lehota 99 rokov prenájmu územia známeho ako New Territories a skončila 30. júna 1997. O tom, že sa Hongkong vráti Číne, hovorila diplomacia už v osemdesiatych rokoch a pripravovali sa na zásadné zmeny s veľkým predstihom.
No ani od roku 1997 nie je Hongkong plnohodnotnou súčasťou Číny, ale je Zvláštnou administratívnou zónou Čínskej ľudovej republiky. Vznikla tak čínska vláda, no s komunistickým režimom vo svojej krajine a kapitalistickým v Hongkongu. Až do roku 2047 pritom nemá byť zmenený kapitalistický systém, čiže ľudí by nemali ešte pár desaťročí prekvapiť ekonomické reformy a zavedenie celočínskeho systému. Hongkong po pričlenení k Číne zažil vysoký odliv investícií, emigráciu milionárov a miliardárov do Európy a USA. Keďže Hongkong má celkom iný systém vlády, slobodnejší režim, miestni obyvatelia veľmi negatívne vnímajú zásahy Pekingu do fungovania uvoľnenejšieho a prosperujúceho Hongkongu.
Mesto a štátik sa skladá z parkov, hôr, no najmä zastavaných plôch výškových mrakodrapov, finančných centier a extrémne drahého bývania, ktoré vyriešili mnohí extrémnymi spôsobmi. Napríklad extrémne malým bývaním nahusto na sebe, drobnými mikrobytmi so stiesnenými podmienkami na život.
