Hagia Sofia je mimoriadnou historickou zvláštnosťou. Pôvodne kresťanská bazilika v európskej časti Istanbulu po obsadení Turkami neskončila ako ruina a zdroj stavebného materiálu. Jej stavba inšpirovala zvyšok islamského sveta k stavbe mešít a ako predloha tak zostala stáť dodnes. Mohutná pevná stavba dodnes obsahuje vo svojom vnútri viacero krížov a aj veľmi vzácnych mozaík, ktoré zostávajú zachované dodnes. Kríže na niektorých miestach zmizli. Stavbu za storočia doplnili minarety a vo vnútri inštalácie s arabským písmom.
Náboženstvá v Hagii Sofii
Hagiu Sofiu postavili v roku 537 na pokyn cisára Justiniána I. a až do roku 1204 fungovala ako grékokatolícky chrám. Od 1204 do 1261 sa totiž chrám dostal pod rímskokatolícku cirkev, no po 57 rokoch sa vrátil k východnému obratu. V roku 1453 už budova stála na území obsadenom islamským náboženstvom a to prevzalo kontrolu aj nad bohoslužbami a fungovaním celého objektu. Od roku 1931 však ide o chránené múzeum. Čo môže návštevník obdivovať ako prvé?
Návšteva Hagia Sofie
Mnoho toho ostalo pôvodného a zachovaného dodnes. Návštevníkov ohúri po dlhom čakaní nádherná priestranná stavba s lustrami napnutými až z hora dole takmer na dosah návštevníkov. Stavba pôsobí tmavo, no veľkolepo. Už vstupná hala má vysoké mramorové zárubne, mohutné vráta a výnimočné zdobenie. Počas roka 2015 je sa vo vnútri časť rekonštruuje a tak vidieť lešenie, na druhej strane zas voľný priestor, ktorý tvorí predstavu o hale ako celku aspoň z časti.
Vo vnútri sa počas otváracej doby nachádza veľké množstvo návštevníkov v rôznych skupinkách. Pohyb v stavbe je voľný, mimo veľkú hlavnú sieň je dobré všimnúť si vyvýšený priestor na pravo od východu, kam vedie samostatný vstup v neuveriteľne mohutnej stavbe sprístupnenia takto vysokého miesta. Z obdobia Byzantskej ríše sa tu totiž nachádza nie schodisko, ale na štýl schodiska vybudované plošiny, po ktorých mohol vystúpať vozík až hore. V hornej časti na návštevníka čakajú hneď tri významné pozlátené mozaiky, z ktorých najznámejšia je nepochybne mozaika Krista, ktorú tak často počas celých stáročí dodnes reprodukovali rôzne ďalšie obrazy, obrázky, výšivky a motívy.
Nachádza sa tu aj hrobka Henricha Dandola, benátskeho vojvodu, ktorý v Turecku zahynul počas 4. križiackej výpravy v roku 1204. V ľavej časti celej stavby v časti, kde sa nachádza aj výjazd do hornej časti stavby, sa na prízemí nachádza miestna zvláštnosť, miesto, ktoré údajne plní želania. Medená platňa s dierou umiestnená v stĺpe je obľúbenou zastávkou turistov, ktorí do diery vkladajú palec a obtáčajú rukou priestor okolo diery. Nám želanie zatiaľ miesto nesplnilo, no ako zaujímavosť je toto miesto populárne. Vlastne celé toto miesto je výnimočne zaujímavé, lákavé a príjemné. Nepripadáte si tu ako v mešite, hoci badať prvky vplyvu islamu. Dnes je toto miestom múzeom, výnimočnou stavbou s unikátne zachovanou konštrukciou, napriek nesmiernej váhe, ktorú všetok stavebný materiál má.
Miesta na okolí:
- Približne 10 minút pešo poza Hagia Sofia sa nachádza Palác Topkapi s bohatými zbierkami a rôznymi výstavami.
- Priamo oproti Hagia Sofia sa nachádza Modrá mešita, ktorú radi filmári nakrúcajú, no interiér už ukazujú z Hagia Sofia.
- Približne 5 minút od chrámu sa tu nachádza aj egyptský obelisk, inštalovaný do konštrukcie a výkopu na námestí
- Miesto je ľahko dostupné v rámci mestskej električky, ide dokonca aj o priame spoje z letiska