Bratislavské podhradie v predvojnovom období, ale najmä pred rokom 1969 vyzeralo inak. Osud miestnej neologickej synagóge a celej židovskej štvrti osud spečatili definitívnou zmenou, ktorá zasiahla aj do širšieho okolia. Stavba mosta, ktorý prepája najväčšie bratislavské sídlisko s centrom, bola ešte len v plánoch. Nešťastné riešenie napojiť dopravu v centre mesta priamo cez historické centrum dodnes nedokážu vtedajším politickým predstaviteľom a správe mesta odpustiť mnohí. Rôzne generácie a vierovyznania. Najmä tí, ktorí si dnes oveľa viac uvedomujú kultúrnohistorickú hodnotu pamiatok a histórie ako takej. Pred Dómom Sv. Martina tesne pod hradom sa v minulosti nachádzali mnohé zaujímavé stavby, no najmä židovská neologická synagóga v maurskom štýle, ktorá padla za obeť výstavbe spomínaného cestného prepojenia.
Jej architektom bol Dezső Milch. Postavili ju v roku 1893. Po deportácii Židov do koncentračných táborov a udalostiach počas ako aj po II. svetovej vojne sa celá štvrť pasovala s mnohými problémami, ako aj zhoršujúcim stavom niektorých budov. Synagóga bla svojou architektúrou symbolom podhradia, ktoré padlo modernizácii. Bola súčasťou celej Židovskej ulice, ktorá svoj názov nesie dodnes, no z pôvodných známych stavieb zostal len Dom u dobrého pastiera, známy aj ako Múzeum hodín. Samotný projekt búrania tak cenného historického centra je z dnešného pohľadu nemysliteľný. Na nezmyselnosť pritom upozorňuje nie len inštalácia priamo v samotnom centre pri Dóme sv. Martina, ale aj nemálo článkov, či dokonca unikátny projekt spomenutý nižšie.
Poprechádzajte sa pri synagóge, alebo nahliadnite do nej
Precízna práca textúr, modelovania a rekonštrukcie umožnila z dobových fotografií priniesť pohľad na unikátnu kombináciu, hoci cez počítač s nečitateľnými dodatočnými informáciami. Táto kombinácia období zobrazuje dobu pred búraním ako aj dobu, keď priestor na Rybnom námestí tvorila architektúra dnes nesmiernej hodnoty. Projekt, ktorý aj pomocou informačných plôch prináša viac svetla do histórie, oboznamuje návštevníka s niekoľkými prvkami a detailami. Napríklad architektom, projektom búrania, aj priebehom zániku tejto lokality. Skrátka ponúka pohľad, ktorý mnohí nepoznáme. Ak nie sme živí pamätníci, nedokážeme si ani predstaviť, o aké miesta Bratislava prišla. Projekt pritom umožňuje nahliadnuť nie len do ulíc, ale rovnako tak aj do vnútra architektonicky výnimočnej budovy. Tá by dnes patrila do zoznamu najcennejších pamätihodností na území mesta.
- Poprechádzajte sa po tejto časti Starej Bratislavy aj vy na: https://vre.mollyinvr.com/player/1Dc7D695b6c5DEFb2C6b356B
V dobe VR technológii, kedy nám umožňujú systémy poprechádzať sa na miestach, kde reálne v danom čase a aj priestorovo vôbec v skutočnosti nie sme, je čoraz viac bežný zážitok ako je tento. V tomto prípade sa môžeme poprechádzať aj bez VR technológie, na klasickom počítači.