Lina Franková: V knihách Vlčí, Hadí a Orlí zámok spája modernú aristokraciu s temnou mágiou. Je autorkou trojice neogotických románov Hadí, Vlčí a Orlí zámok, ktoré na čitateľskom trhu postupne vyvolávajú ošiaľ. Jej príbehy sú temné i romantické zároveň, osudy rodu von Barevansonovcov nedávajú knihomoľom spávať. V rozhovore Lina Franková prezradila napríklad i to, že kvôli tvorbe začala študovať okultný knihopis, že sama zažila nočný des a tiež, že verí v svojho anjela strážneho.
Rozhovor s Linou Frankovou autorkou trilógie Vlčí, Hadí a Orlí zámok
V novembri uzrie svetlo sveta 3. časť tvojej série o aristokratickom rode Barevansonovcov. Do slovenskej literatúry si vniesla neogotickými románmi niečo ojedinelé a ohlasy sú skvelé. Čomu to pripisuješ? Chýbajú nám zakázané lásky, noblesa, lesk vyššej spoločnosti, hra na princezné či víly, víťazstvá nad démonmi?
Nie som si celkom istá, ale možno mi napadlo vytvoriť niečo, čo nám práve na tom našom malom knižnom trhu chýbalo. Nie sme práve krajina, v ktorej by sme sa mali prečo zaoberať európskou šľachtou, no i tak je tu pravdepodobne dosť veľa skrytých milovníčok modernej aristokracie, ako som ja. A nakoľko s obľubou fantazírujem, veľmi rada som do toho všetkého primiešala aj trochu temnej mágie a mužov, ktorí sú džentlmeni a zároveň tak trochu aj grobiani. A nedá sa opomenúť aj skutočnosť, že každá z nás možno v istom období chcela byť princeznou. A cez moje príbehy sa spolu môžeme aspoň na chvíľu ocitnúť na krásnom mieste a prechádzať sa honosnými komnatami.
Knihy Hadí zámok, Vlčí zámok a Orlí zámok na seba nenadväzujú, takže sa dajú čítať v akomkoľvek poradí a aj samostatne. Napriek tomu čitatelia očarení jednou siahajú hneď aj po ďalšej. Čakala si to?
Musím úprimne povedať, že som to nečakala, ale zároveň v kútiku duše som v to dúfala. Keď mi niekto napíše správu, že sa mu páčil Hadí zámok a chystá sa preto prečítať aj Vlčí, je to pre mňa najväčšia odmena.
Osobne vidím obrovský posun v tvojej tvorbe. Akoby si v každej ďalšej knihe stále viac a viac popúšťala uzdu fantázii a nechávala sa pohltiť „ťažobou“ netradičného rodu. Čomu to pripisuješ?
Hadí zámok je úvodný, vo veľkej miere sa zaoberá samotným pôvodom rodu. Práve počas písania prvej časti som sa aj ja sama postupne „zoznamovala“ s Barevansonovcami. Keď píšem, charaktery postáv sú do istého času záhadou aj pre mňa, je to akoby sa formovali sami. Ku koncu Hadieho zámku som už chápala, kto je Barevanson a viac som ho rozvinula vo Vlčom zámku. A myslím, že tak je to každou ďalšou knihou. Som si viac istá charakteristickými črtami rodu a o to viac sa potom môžem venovať okolnostiam, ktoré ich zakaždým „pomelú“ a tej nadprirodzenej stránke príbehu, ktorú si, mimochodom, čoraz viac užívam.
Ktorá kniha z tejto trojice je ti najbližšia?
Zatiaľ je to Vlčí zámok, pretože hlavnú hrdinku, Kasandru, som si obľúbila. Písala sa mi dobre a je to mimoriadne silná žena.
Máš ohlasy, že sa páčia i mužským čitateľom?
Zatiaľ sa mi ku knihám vyjadrujú iba ženy… až na jedného muža, recenzenta, ktorý písal o oboch mojich knihách. Vždy, keď som mu posielala knihu, robila som to s malou dušičkou, pretože mužské oko je kritické, nenechajú sa „opiť“ romantikou a rýchlo nájdu logické chyby. Prekvapilo ma, že na Hadí zámok vyšla pozitívna recenzia, i keď nejaká výhrada bola a na Vlčí tiež. Dokonca som mala pocit, že si Tomáš čítanie naozaj užil.( http://www.whatthomasread.com/ )
Najnovší Orlí zámok má, podobne ako Hadí, temného hlavného hrdinu, ktorý je však v tomto prípade nesmierne atraktívny. Zahrala si na strunu čitateliek, ktoré majú rady zlých chlapcov?
Zahrala som tak trochu aj na svoju strunu :). Pri Barevansonovcoch to nie je tak, že sú vždy atraktívni. Sú nezdravo bledí a pôsobia prísne. Ruben z Hadieho zámku má dokonca podlomené zdravie. Povedala som si, že to chce zmenu, veď aj z ich génov môže občas vyjsť atraktívny jedinec. Páčilo sa mi, že Hyeronym môže klamať zjavom – je krásny a ženy ho chcú, no to vôbec neznamená, že jeho krása je aj vnútorná. A áno, je to taký zlý chlapec, ale to je v podstate každý jeho príbuzný. A áno, čitateľky si to budú môcť vďaka jeho pôvabnej tváričke viac užiť.
Konkrétne v tejto novinke nájdeme pomerne veľa odkazov na bielu i čiernu mágiu. Musela si si to naštudovať?
Kvôli tejto sérii som si začala kupovať okultný knihopis. Snažím sa, aby aspoň základ z niečoho vychádzal. V Orlom zámku je napríklad spomínaná wiccanská mágia, takže som si o nej dosť prečítala (a „požičiavala si“ skúsenosti mojej wiccanskej sesternice:), ale v istom momente sa vždy odkloním a ponechám to aj na fantáziu. Nikdy by som do knihy od slova do slova neprepísala zaklínadlo, ktoré vychádza z určitej oblasti mágie – neverím tomu na sto percent, ale zároveň v sebe mám trochu rešpektu.
Keď začínaš písať príbeh, vieš vopred presne, ako skončí? Kam ťa zavedie? Alebo sa nechávaš „prekvapiť“ v procese písania?
Najprv si napíšem celkom podrobnú osnovu, takže obvykle už viem, ako skončí. Niekedy sa počas písania odkloním od pôvodného zámeru, ale nebýva to dramatický odklon.
Ešte stále píšeš rukou?
Áno, ešte stále som nesmierne pomalá :). A mám neuveriteľnú spotrebu pier.
Pri písaní mávaš k príbehom zostavené playlisty na mieru. Čo si počúvala pri písaní Orlieho zámku?
Mám jeden playlist k celej sérii, len pri jednotlivých častiach si ho vždy trochu premažem a pridám aj niečo nové. Je plný mojich obľúbených skupín, ktoré vo mne vyvolávajú emócie. Aj pri poslednej knihe som počúvala Depeche Mode, Korn, Garbage, Nine Inch Nails, Massive Attack…
Keď si človek prečíta Orlí zámok, ešte dlho v ňom rezonuje a osobne musím povedať, že som ešte nič podobné nečítala. Kde na to, dievča, chodíš? J
Mám divoké sny. (Smiech.) Niekedy sa mi snívajú podivnosti, ktoré skrátka stojí za to rozobrať. Pred Orlím zámkom som mala nepríjemnú skúsenosť s nočným desom alebo falošným prebudením – nikdy som presne nezistila, čo to je, ale stáva sa mi to (keď neviete, či ste hore, alebo stále spíte… ale skrátka máte pocit, že ste otvorili oči a vidíte čosi, čo nemáte). Nemôžem prezradiť, čo to bolo za nočnú moru, lebo by som spoilerovala, ale hneď ráno som si pomyslela – wow, od tohto sa môže odvíjať celá kniha. Hlavná hrdinka, Saskia, to v priebehu príbehu zažije tiež. Je to úplný prepis môjho sna, takže bude odhalený.
Veríš vo veci medzi nebom a zemou?
Aj áno. Trochu sa to vo mne bije. Na duchov by som uverila, až keby som nejakého sama videla, ale na druhej strane verím na zázraky. (Bez žartu! Verím, že z času na čas sa stane čosi neuveriteľne zázračne skvelé.) Mám pocit, že musím mať (perfektného) anjela strážneho, že skrátka nado mnou čosi bdie a verím, že čo ponúknem, to sa mi vráti, takže si dávam pozor na neprajné myšlienky. Trochu schizofrénia, ja viem :).
Tvoj štýl písania je nesmierne zaujímavý a používaš extrémne bohatú slovnú zásobu a skvostné opisy. Kde sa to v tebe nabralo?
Milujem slovenčinu. Je krásna. Niekedy sa pozastavím nad nejakým slovom a zaujíma, aké synonymá má a potom si vyberiem to najľubozvučnejšie. Rada sa so slovami hrám. Taktiež veľmi rada čítam knihy, v ktorých sú pestré opisy a živá atmosféra, takže sa snažím, aby som takto sama písala. A vždy som sa domnievala, že keď si po prečítaní uvedomíme, že nás kniha „nenaučila“ žiadne nové cudzie slovo, niečo nie je úplne v poriadku. Sama sa stále učím.
Čitateľov bude nepochybne najviac zaujímať, či ešte bude i ďalší diel, alebo sa to „trojkou“ uzavrie…?
Momentálne pomaličky začínam s ďalším príbehom. Netlačím na to, prišiel skrátka nápad a začínam sa s ním zaoberať. Ak všetko pôjde hladko, bude z neho ďalšia kniha.
Andrea Bercik
