Aké vianočné rozprávky majú počas Vianoc v zahraničí? - ZN.SK

Aké vianočné rozprávky majú počas Vianoc v zahraničí?

Na Slovensku je každoročne na Vianoce televízna bitka o diváka. Každá televízia chce ponúknuť klasiku v podobe každoročne vysielaných filmov. Pripomínajú pohodové vianočné tempo, vianočnú atmosféru a sú súčasťou tradície, ktorú sme si pred televízorom v spolupráci s televíziami vybudovali. Medzi vianočné hity sa dostáva čoraz viac americká produkcia, no na šťastie sa každý rok objaví aspoň nejaká nová rozprávka a tak sa máme na čom zabávať, aj keď všetky sú o princeznej, alebo o princoch. Aké to však majú v televízii počas Vianoc v iných európskych krajinách? (Foto: vlastník práv je Filmové studio Barrandov / DEFA)

Tri oriešky pre popolušku, šafránková

Česká republika

Pre nás najbližšia krajina mentalitou a tak ani neprekvapuje, že medzi Shrekovinami sa nachádza aj hlavne domáca tvorba a niektoré koprodukčné rozprávky v českom znení. Tri oriešky pre popolušku sú tradíciou. Keď sa raz na rozprávku zabudlo, ľudia boli nespokojní a „volali řediteli“. S čerty nejsou žerty je tiež tradičnou súčasťou, aj keď menej pravidelnou. Roky sa v pravidelnosti drží dvojica filmov vždy vysielaná za sebou, len pred viac ako 10 rokmi sa čakávalo na sobotný a nedeľný večer. Samozrejme ide o Císařův pekař a Pekařův císař. Obľúbené sú Troškove Princezna ze mlejna 1 a 2, alebo Z pekla štěstí 1 a 2.

Rakúsko a Nemecko

Mimo americkej produkcie a domácich rozprávok, ktorých majú v televízií naozaj veľa, je zaujímavosťou koprodukčný Pan Tau s „buřinkou“ plniaci priania. Najmä jeho vianočné diely. Zaujímavé je, že hoci ho hral český herec Otto Šimánek a má aj českú dabingovú verziu, neobjavuje sa ani v našom a ani v českom vysielaní tak často. Rakúska televízia občas siahne aj po Sissi. Trojdielny film pôsobí pôvabne a honosne. Ešte viac na Švajčiarov.
Švajčiarsko

Sissi kraľuje, majú ju radi. Doplnená je americkou produkciou a nemeckými filmami s „princeznovskou“ a vianočnou tematikou.

Nórsko

Tak to sa podržte. V Nórsku majú mimoriadne úspešnú rozprávku, ktorú u nás pozná absolútne každý. V doslovnom preklade ide o slávnu rozprávku Tre notter til Askepot, čiže Tri oriešky pre Popolušku. Presne tú verziu s Libuškou Šafránkovou, ktorá končí jazdou v nádherných bielych šatách v mrazivej zime na koňoch po zasneženom kopci. To je pre Nórov obľúbená scéna, veľmi inšpiratívna a emotívna. Mladí však uprednostňujú americkú produkciu od tej tradičnej po „shrekoviny“.

Poľsko

Poliaci sú nám v niečom podobní. Milujú a nedokážu si predstaviť Vianoce bez dvojice filmov Sám doma s M. Culcinom. Občas tam pichnú Sám doma III, no keďže má každý jasno v tom, že tvorcovia sa len chabo snažili vyrovnať originalite a zábavnosti pôvodnej dvojice, nemajú až takú sledovanosť a keď televízia trojku nezaradí, ani si to nikto nevšimne. Ak však skúsi nezaradiť niektorý z dvoch dielov a je celkom jedno, že film už poznajú celkom naspamäť…. televízia to riskovať nebude. Zvláštnosťou Poľského trhu je aj fakt, že k Vianociam u nich patria lacné akčné filmy a samozrejme americká produkcia. Objavujú sa aj hlbšie filmy s myšlienkami, sfilmované literárne diela. No tie potešia skôr starších. Chuk Norris ľudí v produktívnom veku a Disney tých najmenších.

Rusko

Rusko je zvláštne tým, že sa riadi gregoriánskym kalendárom a Vianoce tak má neskôr, ako sa celosvetovo oslavuje koniec starého a začiatok nového roka. Vianoce nemajú pre Rusov tak veľký význam ako pre západnejšie krajiny a USA. Napriek tomu majú význam pre mladé rodiny, deti a mladšiu generáciu ako takú. Berú to tak trochu ako vplyv západu. No počas sviatkov im aj tak spríjemňuje náladu séria rozprávok. U nás si spomenieme na Mrázika, no v Rusku je mnoho detí, ktoré ho ani nepoznajú. Boduje Máša a medveď a je jedno či počas roka, alebo na Vianoce. Tradičnými sú domáce rozprávky o Snehovej kráľovnej, rozprávky a filmy o priateľstve a snehu, zábavné komédie, z pôvodných kultových filmov strašidelné Kráľovstvo krivých zrkadiel a samozrejme patrí sem aj Mrázik. V ňom si zahralo niekoľko zaujímavých hercov, významnými národnými umelcami pritom boli herci stvárňujúci Babu Jagu a Marfušku. Zaujímavosťou je, že Ivan veľkú dieru do sveta nespravil, za pokus o predaj valút na ulici ho zatkli a uväznili, z čoho sa neskôr nikdy nespamätal a Nastenka si viac vo výraznejších filmoch tiež nezahrala. Slabý hlások nemala len v Mrázikovi a aj v dabovanom podaní, ale aj v skutočnosti, čo jej znemožnilo presadiť sa vo filme. Mrázik je u nás najslávnejší ruský film, no v Rusku si oveľa viac cenia iné. U nás je tomu tak pre fakt, že sa k nám dostal a spojil s Vianocami a pre nenásilný nemanipulovaný obsah nemal nič, čo by mohlo vadiť rôznym „názorovým smerom“.

Ohodnoť tento článok
Avatar
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.
Viac:
film Heydrich
Premiéra filmu Heydrich: Muž so železným srdcom

Florbal
5 vecí, ktoré sa vaše dieťa naučí, ak ho dáte na florbal

Raňajkové trendy ovocie a vločky
Deti udávajú raňajkové trendy, rodičia sa prispôsobujú

Zavrieť