Na Slovensku je každoročne na Vianoce televízna bitka o diváka. Každá televízia chce ponúknuť klasiku v podobe každoročne vysielaných filmov. Pripomínajú pohodové vianočné tempo, vianočnú atmosféru a sú súčasťou tradície, ktorú sme si pred televízorom v spolupráci s televíziami vybudovali. Medzi vianočné hity sa dostáva čoraz viac americká produkcia, no na šťastie sa každý rok objaví aspoň nejaká nová rozprávka a tak sa máme na čom zabávať, aj keď všetky sú o princeznej, alebo o princoch. U nás na Slovensku je roky úspešná Perinbaba, Tri oriešky pre Popolušku, Nebojsa, O statočnom kováčovi, Soľ nad zlato, aj mnohé rozprávky z produkcie RTVS. Nemálo z nich približuje kniha Filmové miesta priamo na mape Slovenska.
Aké to však majú v televízii počas Vianoc v iných európskych krajinách? (Foto: vlastník práv je Filmové studio Barrandov / DEFA)
Česká republika
Pre nás najbližšia krajina mentalitou a tak ani neprekvapuje, že medzi Shrekovinami sa nachádza aj hlavne domáca tvorba a niektoré koprodukčné rozprávky v českom znení. Tri oriešky pre popolušku sú tradíciou. Keď sa raz na rozprávku zabudlo, ľudia boli nespokojní a „volali řediteli“. S čerty nejsou žerty je tiež tradičnou súčasťou, aj keď menej pravidelnou. Roky sa v pravidelnosti drží dvojica filmov vždy vysielaná za sebou, len pred viac ako 10 rokmi sa čakávalo na sobotný a nedeľný večer. Samozrejme ide o Císařův pekař a Pekařův císař. Obľúbené sú Troškove Princezna ze mlejna 1 a 2, alebo Z pekla štěstí 1 a 2.
Rakúsko a Nemecko
Mimo americkej produkcie a domácich rozprávok, ktorých majú v televízií naozaj veľa, je zaujímavosťou koprodukčný Pan Tau s „buřinkou“ plniaci priania. Najmä jeho vianočné diely. Zaujímavé je, že hoci ho hral český herec Otto Šimánek a má aj českú dabingovú verziu, neobjavuje sa ani v našom a ani v českom vysielaní tak často. Rakúska televízia občas siahne aj po Sissi. Trojdielny film pôsobí pôvabne a honosne. Ešte viac na Švajčiarov.
Švajčiarsko
Sissi kraľuje, majú ju radi. Doplnená je americkou produkciou a nemeckými filmami s „princeznovskou“ a vianočnou tematikou.
Nórsko
Tak to sa podržte. V Nórsku majú mimoriadne úspešnú rozprávku, ktorú u nás pozná absolútne každý. V doslovnom preklade ide o slávnu rozprávku Tre notter til Askepot, čiže Tri oriešky pre Popolušku. Presne tú verziu s Libuškou Šafránkovou, ktorá končí jazdou v nádherných bielych šatách v mrazivej zime na koňoch po zasneženom kopci. To je pre Nórov obľúbená scéna, veľmi inšpiratívna a emotívna. Mladí však uprednostňujú americkú produkciu od tej tradičnej po „shrekoviny“. Práve Nóri to neskôr prepísknu svojim re-makom Popolušky, akoby to bolo vôbec potrebné.
Poľsko
Poliaci sú nám v niečom podobní. Milujú a nedokážu si predstaviť Vianoce bez dvojice filmov Sám doma s M. Culcinom. Občas tam pichnú Sám doma III, no keďže má každý jasno v tom, že tvorcovia sa len chabo snažili vyrovnať originalite a zábavnosti pôvodnej dvojice, nemajú až takú sledovanosť a keď televízia trojku nezaradí, ani si to nikto nevšimne.
Ak však skúsi nezaradiť niektorý z dvoch dielov a je celkom jedno, že film už poznajú celkom naspamäť…. televízia to riskovať nebude. Zvláštnosťou Poľského trhu je aj fakt, že k Vianociam u nich patria lacné akčné filmy a samozrejme americká produkcia. Objavujú sa aj hlbšie filmy s myšlienkami, sfilmované literárne diela. No tie potešia skôr starších. Chuk Norris ľudí v produktívnom veku a Disney tých najmenších.
Rusko
Rusko je zvláštne tým, že sa riadi gregoriánskym kalendárom a Vianoce tak má neskôr, ako sa celosvetovo oslavuje koniec starého a začiatok nového roka. Vianoce nemajú pre Rusov tak veľký význam ako pre západnejšie krajiny a USA. Napriek tomu majú význam pre mladé rodiny, deti a mladšiu generáciu ako takú. Berú to tak trochu ako vplyv západu. No počas sviatkov im aj tak spríjemňuje náladu séria rozprávok. U nás si spomenieme na Mrázika, no v Rusku je mnoho detí, ktoré ho ani nepoznajú.
Boduje Máša a medveď a je jedno či počas roka, alebo na Vianoce. Tradičnými sú domáce rozprávky o Snehovej kráľovnej, rozprávky a filmy o priateľstve a snehu, zábavné komédie, z pôvodných kultových filmov strašidelné Kráľovstvo krivých zrkadiel a samozrejme patrí sem aj Mrázik. V ňom si zahralo niekoľko zaujímavých hercov, významnými národnými umelcami pritom boli herci stvárňujúci Babu Jagu a Marfušku. Zaujímavosťou je, že Ivan veľkú dieru do sveta nespravil, za pokus o predaj valút na ulici ho zatkli a uväznili, z čoho sa neskôr nikdy nespamätal a Nastenka si viac vo výraznejších filmoch tiež nezahrala.
Slabý hlások nemala len v Mrázikovi a aj v dabovanom podaní, ale aj v skutočnosti, čo jej znemožnilo presadiť sa vo filme a v divadle. Mrázik je u nás najslávnejší ruský film, no v Rusku si oveľa viac cenia iné. U nás je tomu tak pre fakt, že sa k nám dostal a spojil s Vianocami a pre nenásilný nemanipulovaný obsah nemal nič, čo by mohlo vadiť rôznym „názorovým smerom“.
