Bežná situácia, plávate v mori a zrazu vás napadne žralok. Šok, panika a podľa stavu, v akom sa zo šlamastiky dostanete, post-traumatický stav. Každý bežný smrteľník by sa po napadnutí žralokom obrátil tomuto živočíchovi chrbtom. Opačnú stratégiu zvolil Mick Fanning, trojnásobný majster sveta, víťaz 22 pretekov svetového poháru v surfovaní, ktorého pri finálnej jazde na pretekoch v Jeffreys Bay 2015, napadol žralok. Iba vďaka svojej duchaprítomnosti, keď kopol žraloka a snažil sa dostať surfovú dosku medzi seba a žraloka, mu zachránila nie len život, ale aj nespôsobila žiadne zranenia.
Stret so žralokom
Nikto by sa nemohol diviť, keby z Mickovej strany na adresu žraloka plynuli slová vášne a opovrhnutia, ale toto nie je rovnaká situácia ako keď si odrete koleno na bicykli. Sám Mick celý stret so žralokom hodnotil slovami: „Chystal som sa pádlovať z vlny dole a v okamžiku, keď som šiel na to, otočím sa a počujem šplechnutie. Cítil som, ako ma nejaká plutva zasiahla priamo do hlavy. Bol to chvost žraloka. Na chvíľu som skamenel a potom začal plávať čo najrýchlejšie preč.“ Video a popis z tejto situácie obletel svet a stal sa hlavnou správou mnohých médií.
Za pomoci organizátorov aj samotných pretekárov vyviazol z tejto dramatickej situácie bez zranení, len s psychickou ujmou. Na dva roky prerušil svoju profesionálnu kariéru, aby sa vrátil a pokúsil sa bojovať opäť o najvyššie méty. Aj keď v roku 2018 ukončil Mick svoju profesionálnu činnosť, celú dobu mu táto udalosť nedala spávať. Sám priznáva, že o zmienenej situácii premýšľal a aj keď pre verejnosťou mal statočný výraz v tvári, v podvedomí cítil neustály strach.
Prečo žralok útočí
Od bežného „prečo práve ja“ sa Mick zaoberal myšlienkou, prečo žralok útočil. A snažil sa pochopiť jeho dôvody. Faktom je, že v dôsledku globalizácie sa čím viac zmenšujú hranice medzi prirodzenou lokalitou žralokov a ľudí. Nedostatok potravy v dôsledku rybolovu núti žralokov nachádzať nové loviská a tie sú bohužiaľ na úkor zasa nás, ľudí. Navyše predátori, aj keď nie sú primárne ľudskými zabijakmi, uplatňujú svoj inštinkt v momente, kedy k nemu dostanú podnet. Rovnako ako keď sa pokúšate vziať psovi jeho jedlo, zaútočí aj žralok v dôsledku vášho chovania. Čvachtanie, hádzanie sa do vĺn, zvuky, krik a samotná ľudskom je pre nich impulzom. Tu prichádza na rad aj zmena chovania samotného Micka Fanninga, ktorý si kladie základnú otázku: prečo?
Podľa profesora Colina Simpendorfera je zrejmé, že žraloky sú ľuďmi extrémne ohrození. Kvôli záujmu o ich plutvy a aj nadmernému rybolovu prichádzame ročne o 50 až 100 miliónov žralokov! Zničujúci je nie len tento fakt, ale aj mnoho ďalších vecí, ktoré v rámci ekosystému svojimi aktivitami ľudstvo narušuje. Aj to je dôvod, prečo sa Mick rozhodol situáciou zaoberať a riešiť. Potlačil svoj vlastný strach, vrhol sa do vĺn, tentokrát plávajúc v ochrannej železnej klietke a rozhodol sa žralokom pomôcť. Osobná prítomnosť Micka Fanninga sľubuje, že sa nebude jednať o odvetu, ale o pochopenie, prečo a ako žraloky útočia a ako môžeme skĺbiť naše spoločné súžitie.
Celému snaženiu pomohol aj priateľský vzťah medzi Mickom a režisérom Taylorom Steelom. Spolu pred rokmi pripravovali dokument o surfovaní. Myšlienka spojiť osobnú skúsenosť s vedeckým názorom tak prináša pozoruhodný dvojdielny dokument Zachráňte žraloky, ktorý si môžu diváci pozrieť na Viasat Nature v sobotu 12.6. o 14:40 oba diely za sebou alebo v stredu 16.6. a 23.6. o 20:05. V rámci dokumentu sa spojil Mick s Davom Wardom, ktorý sa pôvodne zameriaval na obmedzenie nelegálneho pytliactva divokej zvery. Najmä nosorožcov v juhoafrickom národnom parku Kruger. Jeho technologické riešenia sa ukázali ako účinné aj vo výskume žralokov a vedy. V prípadoch, ako je možné zachrániť žraloky pred vyhynutím.
Bojovníci za ich záchranu
Ďalším členom záchrannej misie je Carole Griedley, ktorá z pozície senior riaditeľky spoločnosti Cisco poskytla najnovší software a technológiu pre toto unikátne prostredie. Prijala šancu stať sa certifikovaným potápačom a priblížiť sa tak žralokom.
Charlie Huveneers, ktorý vlastní doktorát na Macquarie University v odbore biológia a ekológia žralokov, prispel do výskumu nasadením akustického značkovacieho a monitorovacieho systému žralokov. Spomínaný Colin Simpfendorfer je profesorom morskej biológie na Vysokej škole vied a techniky, ktorý má viac ako 25 rokov skúseností s výskumom žralokov a jeho názory majú veľkú váhu. Dr. Neil Hammerschlag je morským ekológom a pôsobí ako riaditeľ Shark Research & Conservation Programme na University of Miami. Neilov výskum sa sústredí na behaviorálnu ekológiu, biológiu ochrany a ekológiu pohybu morských predátorov, najmä žralokov.
A v neposlednej rade je tu Cristina Zenato, domorodkyňa z dažďového pralesy, v ktorom si vytvorila vášeň pre prírodu a divočinu. Pred viac ako dvadsiatimi piatimi rokmi pricestovala na Bahamy, aby sa naučila potápať. Pracovala s viac než tuctom rôznych druhov žralokov na mnohých miestach. Jej hlavným objektom je žralok karibský v jej domovine na Bahamách. Cristina je zároveň jednou z prvých osôb na svete, ktorá jemným dotykom dokázala navodiť stav relaxácie u žralokov karibských.
Podarí sa nám ochrániť tieto nádherné tvory, ktoré sú kráľmi oceánov a morí? Veríme, že áno ale odpovede na všetky otázky ohľadom žralokov hľadajte v júni na Viasat Nature v pásme programov: Sezóna žralokov, počas ktorej bude odvysielaný aj dokument Zachraňte žraloky.
Trailer: