Prečo vlastne celý svet slávi sviatok Svätého Valentína? Kto bol Valentín a kde a kedy sa to všetko začalo?
Valentín sa narodil v 2. storočí po Kr. v meste Terni, dnešný región Umbria, prezývaný zelené srdce Talianska. Bol kňazom, biskupom a aj lekárom v rodnom meste a aj v cisárskom Ríme. Za vlády Claudia II., ktorý bol známy svojou záľubou vo vojnových výpravách a odporom k rodinným vzťahom svojich legionárov, zakázal svojim vojakom uzatvárať manželstvá. Podľa neho ženatý vojak starostlivosťou o rodinu oslabuje svoju bojaschopnosť a obetavosť. A práve náš Valentín tento zákaz ignoroval a naďalej tajne sobášil zaľúbené páry. Tu možno hľadať pôvod sviatku zamilovaných, ktorý všetci zaľúbenci oslavujú na deň Valentínovej smrti – 14. februára.
Valentín v nemilosti cisára
Jeho konanie sa donieslo cisárovi, ktorý dal rebelujúceho kňaza uväzniť. Vo väzení liečil chorých kresťanov. 14. februára 269 kat mečom ukončil jeho život. Pred svojou popravou stihol prinavrátiť zrak a sluch postihnutej dcére svojho žalárnika, do ktorej sa, podľa legendy, dokonca zamiloval. Jej otca, Asteria, uzdravenie dcéry presvedčilo o moci Ježiša Krista a s celou svojou rodinou sa mu dal pokrstiť. V súvislosti so sudcovou dcérou sa traduje, že pred svojou smrťou poslal dievčaťu lístok s podpisom „Od Tvojho Valentína“
Telesné pozostatky ako relikvie
Telo svätého Valentína previezli do svätcovho rodného mesta kde ho aj pochovali a nad jeho hrobom postavili jemu zasvätenú baziliku (tu, avšak v chráme prestavanom v 17. st. odpočívajú dodnes ako aj na ďalších mestách Talianska-Rím, Cosenza, Ozieri na Sardínii, či Európy – v írskom Dubline).
Snaha kresťanskej cirkvi nahradiť nekresťanské tradície
Sviatok svätého Valentína sa začal v katolíckej cirkvi oficiálne sláviť počas pontifikátu pápeža Gelasia I., 14. februára roku 496. Nahradil pohanské sviatky tzv. luperkálie, ktoré sa od nepamäti v Ríme slávili 15. februára. Luperkáliami Rimania oslavovali známu rímsku vlčicu, ktorá odchovala legendárnych zakladateľov mesta Romula a Rema.
V tom čase sa slávili po celej krajine aj dni bohyne plodnosti Juno, ktoré boli spájané s rituálnymi očistami od zla a s oslavou ženskej plodnosti pred začiatkom nového roka, ktorý sa v Starovekom Ríme začínal 1. marca. Ženy a dievčatá boli pri tejto príležitosti obdarovávané kvetmi. Tieto oslavy často prerastali do bujarých a neviazaných orgií a preto ich pápež Gelasius I. v roku 494 zakázal. Aby však cirkev obyvateľom „nahradila“ ich obľúbený sviatok, presunula ho o jeden deň skôr a zasvätila ho svätému Valentínovi, ktorému zverila do opatery snúbencov a zamilovaných.